Domov História 100. výročie úmrtia jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín

100. výročie úmrtia jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín

0
0

Štvrtého mája si celé Slovensko pripomenie 100 rokov od leteckej tragédie, ktorá si vyžiadala život významného politika, astronóma a vojaka Milana Rastislava Štefánika, ktorému sa počas krátkeho života podarilo zmeniť našu históriu.

Veľký človek zo skromných pomerov

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská v rodine evanjelického farára. Pochádzal z početnej rodiny a mal ďalších jedenásť súrodencov.

Napriek náročnejším podmienkam sa jeho rodičom podarilo do dospelosti vychovať deväť detí. Jedným z nich bol práve skromný Milan Rastislav Štefánik, ktorý od detstva holdoval čítaniu kníh a časopisov.

Prvé školské roky strávil v obecnej škole, kde patril medzi najlepších žiakov. Stredoškolské štúdium začal na bratislavskom lýceu, odkiaľ ale musel, kvôli problémom staršieho brata, odísť.

Na štúdium však nezanevrel a vďaka maďarčine, ktorú mal na výbornej úrovni, pokračoval v maďarskej obci Sarvaš, kde štúdium úspešne absolvoval. Po maturite sa rozhodol odísť študovať do Prahy, kde sa venoval stavebnému inžinierstvu.

Tu sa stretol s T. G. Masarykom, ktorý bol jeho profesorom. Jeho myšlienky si osvojil natoľko, že sa rozhodol zmeniť svoj život. V roku 1900 zmenil svoje zameranie a začal študovať astronómiu na Filozofickej fakulte.

V roku 1902 odišiel na jeden semester študovať do Zürichu, kde nadviazal nové kontakty. Zo zahraničia sa ale rozhodol vrátiť naspäť do Prahy, kde v roku 1904 obhájil dizertačnú prácu o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea, zložil rigorózne skúšky a bol promovaný na doktora filozofie.

Z Prahy do Paríža

V novembri roku 1904 sa rozhodol zmeniť pôsobisko. Jeho novým útočiskom sa stal Paríž, kde sa venoval predovšetkým astronómii. V roku 1912 získal francúzske občianstvo, čo pre neho znamenalo brannú povinnosť.

Štefánik bol odvedený do vojska, kde pôsobil hlavne v letectve. Pred vypuknutím 1. svetovej vojny bol dokonca menovaný za rytiera Čestnej légie za vedeckú činnosť a diplomatické úspechy v službách vlády Francúzska.

Cieľ úspešne naplnil

Štefánik presadzoval myšlienku spojenia Slovákov s Čechmi. Tento cieľ sa mu postupne darilo napĺňať aj vďaka dobrým vzťahom s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom.

V roku 1916 menovaní v Paríži založili Československú národnú radu, ktorá sa stala vrcholným orgánom zahraničného odboja.

Štefánik sa stal podpredsedom rady a postupne organizoval stretnutia, ktorých cieľom bolo presvedčiť politikov v zahraničí o spojení s Čechmi, ktoré bolo pre Slovákov najlepšou voľbou.

Presadzoval tiež myšlienku vytvorenia česko‑ slovenského vojska. Preto v auguste 1916 odcestoval do Ruska. Po vybudovaní československých légií, a tiež úspešnom vytvorení samostatného štátu s Čechmi, zastával v novom štáte významné pozície.

Stal sa prvým ministrom vojny a prezident T. G. Masaryk ho poveroval náročnými úlohami. V Taliansku, kam odcestoval v máji 1919, mal organizovať návrat Slovákov a Čechov naspäť domov a tiež vyriešiť spory medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou na našom území.

Svoju misiu mal úspešne dokončiť po tom, čo sa vráti naspäť domov.

Tragická nehoda, pri ktorej vyhasol život veľkej osobnosti.

Tragická udalosť s otáznikmi

4. mája 1919 Štefánik v Taliansku, na letisku Campoformido, nastúpil do lietadla Caproni 450, ktorým mal spolu s poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim, seržantom Umbertom Merlinom, a rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom pristáť na Slovensku.

Len pár kilometrov od cieľa cesty, neďaleko Ivanky pri Dunaji, sa však lietadlo z nezistených príčin zrútilo na zem, pričom haváriu nik neprežil.

O príčinách tragédie sa ešte veľmi dlho viedli dialógy, ktoré naznačovali, že nešlo o nešťastnú náhodu, ale o atentát na pokyn E. Beneša a T. G. Masaryka, či zostrelenie maďarskou stranou.

Žiadna z konšpiračných teórii sa ale nepotvrdila. Oficiálna príčina znie: príčinou nešťastia bolo zlé počasie, ktoré spôsobilo problémy a následný pád lietadla.

Po smrti bol M. R. Štefánik pochovaný v mohyle na Bradle, ktorá sa nachádza neďaleko jeho rodiska. 4. máj je dodnes na Slovensku pamätným dňom, kedy si Slováci uctievajú pamiatku jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na vrchu Bradlo.

puma, foto: SITA, internet

Načítať ďalšie súvisiace články
  • VIDEO: Majster v krájaní

    Tak toto ste ešte nevideli. Tento pomocný kuchár to s nožom skutočne vie. Jedlo krája ako …
  • VIDEO: Žiarlivosť v zvieracej ríši

    Vedeli ste, že aj medzi zvieratami existuje žiarlivosť? Ak neveríte, presvedčíme vás video…
  • VIDEO: Originálna náplasť

    Neuveríte, čo si dal tento chlapec namiesto leukoplastu na ruku. Prekutral sestrine veci, …
Load More By admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Majster v krájaní

Tak toto ste ešte nevideli. Tento pomocný kuchár to s nožom skutočne vie. Jedlo krája ako …