Domov História 1968: Osudový rok Alexandra Dubčeka

1968: Osudový rok Alexandra Dubčeka

0
0

17. apríla 1969 sa prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček vzdal svojej funkcie. V tejto pozícii bol len od januára 1968. Na tejto pozícii ho po odstúpení nahradil Gustáv Husák.

Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci, v rovnakom dome ako kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr. Už ako mladý sa nebál vyjadriť svoj názor a kritický postoj k politike vojnového Slovenska.

To Dubčeka prinútilo, aby sa stal členom Komunistickej strany Slovenska, ktorá bola v tom čase ilegálna. Aktívne sa zapojil aj do SNP. Vo svojej aktivite v KSS pokračoval aj po vojne a v roku 1953 sa stal tajomníkom krajského výboru KSS v Banskej Bystrici a v Bratislave.

Obľúbený doma aj v zahraničí

Jeho úsilie vyústilo v roku 1968, kedy bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Jeho hlavným programom bol socializmus s ľudskou tvárou, ktorý mal ľuďom dopriať viac slobôd.

Garantoval napríklad slobodu v prejave, menšiu cenzúru, možnosti cestovania za hranice ČSR a tiež ekonomické reformy. Práve tento program odštartoval obdobie, ktoré poznáme ako Pražská jar.

Počas nej prišlo k dôležitým zmenám na najvyšších pozíciách. Išlo o zásadné zmeny v strane, vo vláde ale aj v parlamente. 22. januára došlo dokonca aj k zmene prezidenta a dovtedajšieho prezidenta Antonína Novotného nahradil Ludvík Svoboda.

Práve vďaka tomuto reformnému úsiliu Dubčeka, ktoré viedlo k zmenám a reformám sa tento slovenský politik stal obľúbeným politikom v Československu a vo svete.

Výsledok pražskej jari – okupácia

Prísny totalitný režim, ktorý v krajine fungoval bol zmiernený. Reformnými krokmi bolo najmä oslabenie kontroly médií, čo viedlo až k zrušeniu cenzúry.

Informácie v médiách mohli byť po dlhom čase objektívne. Väčšina ľudí v Československu boli reformou nadšení a zmeny v podobe odstránenia obmedzení vnímali pozitívne.

Negatívny postoj však pochopiteľne zastávala Moskva a krajiny Varšavskej zmluvy, ktoré takéto oslabenie totalitného režimu nechceli dopustiť. Preto sa uskutočnili viaceré stretnutia predstaviteľov ZSSR a vtedajšieho Československa, ktorí boli varovaní a poučení o nebezpečenstve kontrarevolúcie.

V auguste 1968 bola z tohto dôvodu prijatá Brežnevova doktrína, ktorá umožnila intervenciu v krajinách, v ktorých bol ohrozený socialistický režim. Aj samotný Dubček bol varovaný pred možnosťou vojenskej intervencie Československa.

A tak sa aj stalo. ZSSR dokázal, že nešlo o vyhrážky a varovania. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československa. Okrem opätovného sprísnenia režimu boli vrcholní predstavitelia KSČ odvlečení najskôr na Ukrajinu a neskôr do Moskvy.

V Moskve bol Dubček prinútený podpísať dohodu o konsolidácii, čím boli povinní podniknúť kroky vedúce k normalizácii. Na túto situáciu Dubček reagoval odstúpením a na jeho miesto sa tak dostal Gustáv Husák.

V strane pôsobil do júna 1970, kedy bol z KSČ definitívne vylúčený a označený za predstaviteľa pravicovo oportunistických síl.

puma, foto: TASR

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: „Priatelia“ na svadbe

Kto by nepoznal úspešný komediálny seriál 90-tych rokov Priatelia? S pragmatický Rossom, p…