75 rokov budovania mieru a bezpečnosti vo svete

Sídlo OSN v New Yorku.

24. októbra si svet pripomína Deň OSN. Ten má symbolizovať historický okamih, kedy do platnosti vstúpila Charta OSN, ktorou bola táto organizácia zaručujúca mier a bezpečnosť vo svete založená.

Stalo sa tak v roku 1945, kedy sa svet spamätával z najničivejšej vojny v dejinách. Práve preto vznikla potreba vytvoriť partnerstvo štátov, ktoré by zastrešila jedna organizácia, ktorá mala byť jeho zárukou.

Práve spojenie štátov sveta pod Organizáciu Spojených národov malo svetu napomôcť čeliť dôsledkom vojny, ale tiež zaručiť, že sa podobný konflikt opakovať nebude.

Od myšlienky k jej založeniu

História OSN sa začala písať už omnoho skôr, a to už v súvislosti s koncom 1. svetovej vojny. Vtedy sa lídri víťazných mocností, štátov Dohody, vo Versailles dohodli na založení Spoločnosti národov.

Už tá hlásala demilitarizáciu a udržanie svetového mieru. Táto medzinárodná organizácia sa však ukázala ako prikrátka na to, aby čelila totalitným režimom Nemecka a Talianska.

Nedokázala zabrániť vzniku vojny a teda svoj prvotný cieľ udržania svetového mieru nenaplnila. Jej význam bol počas vojny absolútne zanedbateľný, ba priam neviditeľný.

Po skončení vojny sa ale znova zrodili myšlienky vytvorenia novej organizácie, ktorá by vznikla práve na základoch Spoločnosti národov. Tak sa už v apríli 1945 uskutočnila konferencia v San Franciscu, na ktorej podpísali predstavitelia 50 štátov Chartu OSN.

Tá predstavuje akúsi ústavu organizácie a opisuje ciele a činnosť samotnej organizácie. Po podpise začala Charta OSN platiť 24. októbra 1945 a tento deň sa označuje za založenie tohto medzinárodného spoločenstva.

75 rokov, 193 členov, 4 ciele, 5 orgánov

Z pôvodných 50 zakladajúcich štátov sa OSN za 75 rokov svojej existencie poriadne rozrástla. Dnes zastrešuje až 193 krajín, ktoré sú jej členskými štátmi.

Tie spolupracujú na tom, aby OSN napĺňala svoje ciele a priority, ktoré sú špecifikované práve v spomínanej Charte. Podľa nich OSN pracuje na tom, aby bol zachovaný mier a bezpečnosť a eliminované hrozby, ktoré by mohli mať nežiadúci vplyv na mier.

Druhou prioritou je rozvoj priateľských vzťahov medzi štátmi, ktoré sú založené na zásade rovnoprávnosti. Štáty tiež spolupracujú na riešení hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a humanitárnych medzinárodných problémov a tiež dbajú na posilňovanie ľudských práv a slobôd.

Štvrtým jej cieľom je vytvorenie strediska, ktoré bude zosúlaďovať myšlienky pri dosahovaní týchto cieľov. Na to, aby však táto organizácia fungovala ako má, vznikla potreba ustanoviť orgány, ktoré budú mať medzi seba rozdelené kompetencie.

Jej hlavným orgánom je Valné zhromaždenie, ktoré zastrešuje všetky členské štáty. V ňom sa prediskutovávajú najdôležitejšie otázky bezpečnosti, či rozpočtové záležitosti. Zhromaždenie je orgánom, ktorý volí členov iných orgánov organizácie.

Valné zhromaždenie OSN.

Azda najdôležitejším orgánom je Bezpečnostná rada, ktorú tvorí 5 stálych členov (Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a USA) a ďalších 10 nestálych, ktorí sú volení každé dva roky Valným zhromaždením, a to podľa geografickej príslušnosti.

Tretím orgánom je Hospodárska a sociálna rada tvorená 54 členmi. Tí majú dohliadať na fungovanie organizácie v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti.

Medzinárodné súdne spory má vo svojej pôsobnosti Medzinárodný súdny dvor, ktorý má sídlo v holandskom Haagu. Posledným orgánom je Sekretariát, na čele ktorého stojí generálny tajomník OSN.

Toto rozloženie kompetencií a rovnosť štátov má zabezpečiť, že sa už viac nebude opakovať situácia, ktorej čelila jej predchodkyňa. Slovo svetový mier v dnešnom svete nepredstavuje klišé, ale požiadavku, ktorú má OSN dennodenne napĺňať.

puma, foto: depositphotos