Ako sa z medzinárodnej zmluvy o domácom násilí vytĺka politický kapitál

Ešte donedávna nikto na Slovensku netušil, čo to tzv. Istanbulský dohovor alias „Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu“ je.

Po vyhláseniach premiéra Fica o jeho údajnom rozpore s ústavnou definíciou manželstva a nedeľných výhradách cirkví, je to jedna z najdiskutovanejších politických tém súčasnosti.

Ak by to zároveň znamenalo, že sa v oblasti predchádzania násiliu na ženách a domácemu násiliu na Slovensku blýska na lepšie časy, tak sa tomu možno úprimne potešiť.

Je tu však vážna obava, že opak je pravdou. Pán premiér sa totiž za asistencie koaličných partnerov a cirkví rozhodol vyliať vaničku aj s dieťaťom.

Miesto toho, aby o posúdenie súladu s ústavou požiadal ústavný súd, sa radšej začal búchať do pŕs, že za jeho vlády žiadna ratifikácia nebude.

Čo na tom, že ešte pred štyrmi rokmi dohodu chválil a konkrétny rozpor s ústavou nijako on, ani predstavitelia koalície a cirkví nepomenovali.

Nevadí ani to, že dohodu sme podpísali už pred siedmimi rokmi a na diskusiu k nej bolo času viac ako dosť. Teraz, keď by sme mali reálne pomôcť týraným ženám a obetiam domáceho násilia, sa vládna koalícia radšej rozhodla ísť cestou vytĺkania politického kapitálu.

A v rámci nej zle informovaných občanov postrašiť témami, ktoré s Dohovorom súvisia len nepriamo, ak vôbec. Vrcholom cynizmu bolo zapletenie ucelených moslimských komunít do tejto problematiky.

Hoc sa jedná o obľúbenú strašiacu tému pána premiéra, efektne sa ňou demaskoval. Buď Istanbulský dohovor nečítal, alebo si z občanov bez akejkoľvek hanby robí bláznov.

Je to škoda, keďže podľa štatistík problému s domácim násilím čelí každá piata žena na Slovensku. Spolitizovaním Istanbulského dohovoru sa ich nádej na lepší život rozhodne nezlepšila.

Martin Klus, politológ a poslanec NR SR za SaS