Ako vznikal obľúbený „smajlík“

Úsmev sa ako prejav radosti, spokojnosti, či náklonnosti vinie celými dejinami i životom každého človeka. Šiesteho októbra si pripomíname jeho svetový deň.

Keď píšem tento krátky článok a do jeho názvu dávam dvojbodku pomlčku a zátvorku, automaticky sa mi z toho stáva jednoduchý symbol usmiatej okrúhlej tváre s očami a ústami. Smajlík. Dnes už takmer neodmysliteľná súčasť mailov, esemesiek, či komunikácie vôbec.

Ľudia oddávna pripájali symboly a emotikony k svojej písomnej komunikácii a tak ju spestrovali a dopĺňali. Vyjadrovali tým odkazy, pocity, nálady. V podstate sa tak deje odvtedy, čo človek vynašiel písomný prejav.

Smajlíka, tak ako ho poznáme a používame dnes, vymyslel programátor Scott Fahlmann na Carnegie Mellon University v USA pre internetové používanie začiatkom osemdesiatych rokov XX. storočia (dnes už hovoríme, že minulého).

Odvtedy sa dvojbodka, pomlčka a zátvorka rozšírili po celej planéte a stali sa kultom v komunikácii. Dokonca sa pomaličky z každodenného a rýchleho predierajú už aj do umeleckého prejavu.

Symboly úsmevu boli často používané v minulosti napríklad aj v reklamných kampaniach. Pokusy o vyjadrenie pocitov spokojnosti vo forme graficky znázorneného úsmevu našli archivári aj na niekoľkých starých listinách.

Napríklad v Štátnom archíve v Trenčíne objavili účtovnú písomnosť z roku 1635, na ktorej je pri podpise mestského notára Jána Ladislaidesa niečo ako „smajlík“. Ide o vyjadrenie toho, že s obsahom dokumentu súhlasí a že nemá výhrady.

Čo myslíte, môže to byť najstarší známy „smajlík“ na svete?

Marcel Pecník, historik, foto: shutterstock