Artemij Panarin: Z chudoby na hokejové výslnie

Artemij Panarin je ruský hokejista momentálne pôsobiaci v NHL. Z jeho životného príbehu skutočne mrazí. Za jeho úsilím stojí omnoho viac ako by ste si mohli myslieť. Prečítajte si tento smutný, emotívny, ale aj inšpiratívny príbeh mladého hokejistu.

Píše sa rok 1991. V malom ruskom mestečku Korkino sa narodil Artemij Panarin, chlapec skúšaný životom už od detstva. Keď mal len tri mesiace, jeho rodičia sa rozviedli a ani jeden z nich sa o syna nechcel starať.

Do pestúnskej starostlivosti si ho napokon zobrali starí rodičia, ktorí mu dali všetko, čo mali, aj keď toho nemali veľa.

Chudoba, hlad, láska

Dedko Vladimir a babka Nina boli odhodlaní vynahradiť Artemijovi všetko, o čo kvôli rodičom prišiel. Pravidelne mu dávali lásku a všetku svoju energiu. Peniaze im však chýbali.

V malom 4 0 -tisícovom mestečku sa obyvatelia živili najmä vďaka miestnym baniam. Aj Artemijov dedko bol jedným zo zamestnancov baní. Babka zas pracovala v odevnom závode. Peňazí na zvyš teda nemali. Sám Panarin po rokoch spomína na najhoršie chvíle svojho života.

Nemal sa ako dostať domov

Tie prežil ako osemročný po tom, ako sa ocitol v meste Čeľabinsk. Za posledné peniaze, ktoré pri sebe mal si kúpil lístok do Korkina a nejaké jedlo na cestu. Lístok na cestu domov však stratil.

Sám a vystrašený stál na autobusovej zastávke a plakal. Dúfal, že sa nájde dobrý človek, ktorý by mu v tejto situácii pomohol. Stalo sa. Jeden z okoloidúcich mu dal peniaze, aby sa mohol dosať domov.

Práve tento deň je pre Panarina tým najhroznejším a dnes príbeh tohto dňa rozpráva, aby motivoval aj tých, ktorí už úplne stratili chuť a vieru.

Hokejové začiatky boli náročné

Dedo Voloďa bol bývalým hokejistom, ktorý sa rozhodol, že jeho sen si splní vďaka vnukovi. Keď mal len päť rokov zobral ho na ľad a prvýkrát si obul korčule.

Išlo síce len o krasokorčuliarske korčule, no na lepšie hokejové v tých časoch nemali. Panarinove začiatky s hokejom boli skutočne náročné. Okrem množstva času a energie si začiatok jeho kariéry vyžiadal aj investovanie peňazí.

Tie však starí rodičia začínajúceho hokejistu nemali. Hokejovú výstroj mu ušila babka, dotrhané rukavice a veľké hokejové korčule, pod ktoré si musel obuť normálne topánky, aby sa mi nevyzúvali.

Už na prvý pohľad bolo jasné, že malý Artemij žije v úplne iných podmienkach ako ostatné deti v tíme. Ako to už býva zvykom, Artemij musel čeliť aj posmeškom.

Na tréningy do Čeľabinska sa prepravoval autobusom, keďže staré dedovo auto väčšinou stálo, pretože peniaze na benzín nemali. 6-krát do týždňa jazdil Panarin do 40 kilometrov vzdialeného mesta, aby sa z neho raz mohla stať hokejová hviezda.

Najviac vďačí hokejovej škole

Najťažšia hokejová skúška prišla, keď mal len 13 rokov. Z prvého mužstva Čeľabinsku ho poslali do B‑ tímu. Práve tento okamih opisuje dnes legendárny svetový hokejista ako ten, kedy stratil akúkoľvek nádej a chcel s hokejom skončiť.

V tej chvíli sa ho však ujala hokejová škola neďaleko Moskvy, v Podoľsku. Dva dni cestovania od starých rodičov sa však napokon vyplatili. Práve tam si Panarin po prvýkrát obliekol skutočnú hokejovú výstroj. Trénoval šesť mesiacov v roku šesťkrát do týždňa.

Práve vďaka tejto škole sa neskutočne zlepšil. Ako 17-ročný sa v sezóne 2008/2009 po prvýkrát predstavil v KHL. Hoci sa predstavil len v piatich zápasoch a zaznamenal len jednu asistenciu, všetci videli jeho talent a neskutočnú snahu.

V drese národného tímu

Už v roku 2011 si Panarin po prvýkrát obliekol ruský dres. Bolo to počas Majstrovstiev sveta do 20 rokov v americkom Buffale. Po náročnej ceste sa ruským reprezentantom podarilo prebojovať až do finále, v ktorom proti nim stála Kanada.

Pri stave 3:0 pre Kanaďanov už nik neveril v zázraky. Tie sa však konali. Snaživí Rusi dokázali stav otočiť. Aj vďaka dvom gólom Panarina si napokon ruskí mladíci zo šampionátu odniesli zlaté medaily po víťazstve 5:3.

Zisk Gagarinovho pohára

Od roku 2012 obliekal Panarin dres SKA Petrohrad. Aj vďaka jeho skvelým výkonom sa Petrohradu podarilo v sezóne 2014/2015 získať vzácny Gagarinov pohár.

O lídra tímu začali prejavovať záujem aj zámorské tímy. Ako však sám vraví, jeho dedo mu prestup do NHL neodporúčal. Panarin bol však odhodlaný pokračovať v plnení snov a prestúpil do Chicaga Blackhawks.

Najlepší nováčik

V tíme „čiernych jastrabov“ patril medzi lídrov tímu. So spoluhráčom Kanom patrili medzi najvýraznejšie dvojice v NHL. Jeho úspech neostal nepovšimnutým. Vďaka parádnej bilancii získal Panarin trofej pre najlepšieho nováčika – Calder Trophy.

Po dvoch sezónach, ktoré strávil v Blackhawks ho klub minulé leto vymenil do Columbusu. V Blue Jackets predvádzal skvelé výkony, no jeho tím v 1. kole playoff zastavil Washington Capitals.

Nejde mu o peniaze

Hoci sa Artemij v detstve nenachádzal v práve najpriaznivejších podmienkach, ani jeho výstup na hokejové výslnie z neho nespravilo namysleného a na peniaze hľadiaceho človeka. Z prvej výplaty, ktorú dostal v NHL kúpil dedovi poriadne auto.

Ani pri podpisoch zmlúv Panarin nikdy na zárobok nepozeral. Vždy si plnil sny. Napriek tomu a možno práve preto, že mu život od samého začiatku hádzal pod nohy polená, dnes je tam kde je. Jeden z najlepších hokejistov KHL i NHL.

Ako sám vraví, bez pomoci a opory najbližších by sám tieto prekážky neprekonal. Jeho príbeh, ktorý miestami spôsobuje zimomriavky na tele je skutočne poučným a motivačným pre všetkých, ktorí si myslia, že bez peňazí je nemožné plniť si sny. Áno, možno je to ťažšie, no určite nie nereálne.

puma, foto: SITA, video: youtube