Domov Ekonomika Až dve tretiny z platu vezme ľuďom štát

Až dve tretiny z platu vezme ľuďom štát

0
0

Podľa prepočtov niektorých ekonómov ľudia u nás pracujú na štát ročne v priemere 226 dní. Až zárobky navyše sú tie, ktoré nám po zaplatení všetkých priamych a nepriamych daní a odvodov zostávajú.

Asi dva mesiace potom, ako Nadácia F. A. Hayeka zverejnila, že deň daňovej slobody je tento rok 5. júna, prišiel Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika s pochmúrnejšou správou.

Podľa ich prepočtov je to až 15. augusta. Deň daňovej slobody je pomyselný medzník, do ktorého pracujeme na dane a odvody, čiže na štát, a až po ňom začíname pracovať na seba. Oba však majú spoločné, že sa posunuli v neprospech občana. Ten prvý o jeden deň, druhý až o tri.

Ekonomike sa darí, no zdaňujú nás viac

Oba výpočty sú správne, rozdiel je v prístupe k výpočtu. Hayekovci rátali daňovú slobodu ako podiel výdavkov verejného sektora na hrubom domácom produkte, kým Konzervatívny inštitút rátal daňové zaťaženie slovenského občana k celkovým priemerným nákladom práce.

Tie pozostávajú z čistej mzdy, daní a odvodov, ktoré platí zamestnanec zo mzdy a odvodov, ktoré platí za zamestnanca zo mzdy jeho zamestnávateľ.

Podľa Konzervatívneho inštitútu je daňové bremeno zamestnanca, teda suma daní a odvodov, ktoré zaplatí štátu, vrátane tých, ktoré sa nestrhávajú zo mzdy, napríklad dane z nehnuteľností či DPH alebo koncesionárske poplatky, až 61,86 percenta.

Z celkových nákladov práce tak odvádza štátu, či už priamo alebo nepriamo, výrazne viac ako polovicu. „Vláda sa hrdí priaznivými makroekonomickými ukazovateľmi, no ľudia sú čoraz viac daňovo preťažení,“ uvádza sa v analýze inštitútu.

Z 1300 iba 500

Ako sa prepočty Konzervatívneho inštitútu odrážajú v mzdovej realite? Človeku, ktorý zarába v hrubom mzdu 912 € mesačne, čo bola vlani priemerná mzda na Slovensku, zostane po zaplatení všetkých daní iba 484 € na celý mesiac, čo je zhruba 38 percent z celkových nákladov práce, ktoré sú takmer 1270 € mesačne.

„O väčšine zarobených peňazí tak rozhoduje za nich niekto iný,“ tvrdia analytici. Štát sa na jednej strane tvári, že ľuďom znižuje dane, napríklad DPH na potraviny z 21 na 10 %, no na druhej strane zvyšujem maximum, z ktorého sa platia odvody, čím v skutočnosti zvyšuje ľuďom dane a vyberie tak od nich viac, ako im dal cez nižšiu DPH.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…