Brexit: dva roky po referende

Finálne vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie sa blíži a silnejú hlasy oboch táborov, tých ktorí sú proti vystúpeniu, aj tých, ktorí sú za tvrdý odchod Británie z EÚ. Počas uplynulého víkendu prešli už dva roky po ľudovom hlasovaní o vystúpení, ktoré sa vyslovilo za odchod Británie z EÚ.

Počas uplynulého víkendu sa v Londýne zišli desiatky tisíc odporcov odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. Počas svojho pochodu požadovali od britskej vlády, aby sa uskutočnilo referendum o vyrokovaných podmienkach odchodu Británie z EÚ.

Kampaň za ľudové hlasovanie

Demonštranti počas protestov mávali britskými, írskymi a aj európskymi vlajkami. Samotná kampaň za ľudové hlasovanie presadzuje, že ľudia by sa mali rozhodnúť o tom, či odchod, ktorý bude mať vplyv na život Britov po celé generácie, urobí krajinou lepšou alebo horšou.

Nateraz podľa prieskumov až 48 percent respondentov by podporilo referendum o konečnej dohode, zatiaľ čo len 25 % bolo proti.

Kampaň za tvrdý Brexit, aj bez obchodnej dohody

Dokonca aj samotní ministri vlády Theresy Mayovej sú rozdelení v názore na odchod Británie z EÚ, v tom akú podobu by samotný odchod mal mať, či by mal byť mäkký alebo tvrdý.

Najvýraznejší podporovateľ tvrdého Brexitu súčasnej vlády je minister zahraničných vecí Boris Johnson, ktorý prezentuje aj názor celej skupiny, ktorá je za to, aby sa Británia úplne zbavila nariadení a pravidiel EÚ, dokonca aj pokračujúce členstvo na jednotnom trhu a v colnej únii považujú za nevhodné.

Možné dopady na podnikateľskú sféru

Siemens, alebo BMW, či aj spoločnosť Airbus naznačili, že keby Británia opustila EÚ bez obchodnej dohody, boli by nútené prehodnotiť svoju dlhodobú stratégiu a prehodnotiť aj pracovné miesta vo Veľkej Británii.

Na druhú stranu, existuje aj silná skupina podnikateľov, ktorá je za tvrdý Brexit, aj bez obchodnej dohody. Argumentujú, že Británia by mohla pohroziť  neuhradením záväzkov voči EÚ vo výške 39 mld. libier, ktoré sa zaviazala uhradiť.

jus, foto: SITA