Čaj, ktorý sa stal prostriedkom boja za nezávislosť

16. december 1773 je významným dňom americkej histórie. Obyčajná vzbura v bostonskom prístave, ktorá je známa pod názvom Bostonské pitie čaju, odštartovala sled významných udalostí, ktoré napomohli k oslobodeniu sa spod britskej nadvlády.

Bostonské pitie čaju, alebo tiež Bostonský čajový večierok, je udalosťou, ktorá v amerických dejinách zanechala obrovskú stopu.

Niekoľkoročné úsilie pre získanie nezávislosti od britskej vlády kolonisti odštartovali práve v bostonskom prístave. V ňom sa uskutočnil protest proti zvýšeniu dane za čaj, ktoré požadovala britská vláda.

Hoci sa začiatok Americkej vojny za nezávislosť datuje až o dva roky neskôr od tejto udalosti, práve vďaka odvahe „Synov slobody“ sa 16. december 1773 považuje za akési odštartovanie boja za nezávislosť, slobodu a uznanie amerických kolónií.

Šachovanie s čajom

Všetko odštartovala udalosť z roku 1767, kedy do platnosti vstúpil zákon, ktorý Američania považovali za neférový. Podľa neho bolo uvalené clo takmer na každý tovar, ktorý bol privezený do Ameriky.

Výška tohto cla podľa kolonialistov ale nezodpovedala pomeru zastúpenia Američanov v britskom zákonodarnom zbore. Začiatkom 70-tych rokov bola väčšina čaju konzumovaného v Amerike cudzieho pôvodu, dovážaná ilegálne bez cla.

V nasledujúcich rokoch začal do Ameriky prúdiť čaj, ktorý bol dovážaný Východoindickou spoločnosťou. Tá sa v roku 1773 ocitla v ťažkej finančnej situácii a tak sa obrátila na britskú vládu, ktorá jej udelila monopol na čaj vyvážaný do kolónií.

Týmto povolením britská vláda spoločnosti umožnila zásobovať maloobchodníkov a obísť veľkoobchodníkov, ktorí dovtedy tento obchod sprostredkúvali.

Tieto čajové „čachre-machre“ spôsobili, že spoločnosť čaj predávala za omnoho nižšiu cenu ako pašeráci. Táto situácia netešila kolonistov, ktorí sa začali búriť.

Netešili sa najmä obchodníci, ktorých postoje sa začínali radikalizovať. V prístavných mestách atlantického pobrežia, najmä v Bostone, sa začínali prípravy na jednoznačnú a hlasnú vzburu.

Bostonská vzbura

Tá napokon prišla 16. decembra 1773, kedy skupina 116 mužov prezlečených v indiánskom odeve prenikla do zakotvených britských lodí a vyhádzala z nich debny s čajom do vody.

Na čele tejto skupiny bol Samuel Adams, ktorý sa týmto činom do histórie zapísal ako jeden z najväčších bojovníkov za nezávislosť. Celkovo vo vode skončilo 342 debien čaju v približnej hodnote takmer dvoch miliónov dolárov.

O tejto vzbure sa čoskoro dozvedela aj britská vláda, ktorá tento čin jednoznačne označila za vandalizmus. Vyslovila tiež potrebu vytvoriť zákonné opatrenia, ktorými by neposlušných kolonistov potrestala. Keďže však neprišlo k žiadnemu poškodeniu majetku, nespokojní vzbúrenci zostali bez trestu.

Rebélia, ktorá viedla k transformácii

Protest z Bostonu sa neskôr rozšíril aj do ďalších prístavov a britská vláda sa ocitla v kríze. Najbližšie roky totiž musela čeliť viacerým udalostiam, ktoré viedli k postupnej strate významnej kolónie.

Už o dva roky neskôr snahy z opačného brehu Atlantického oceánu naberali na sile a viedli k postupnej trasformácii. Tá pre Američanov znamenala získanie nezávislosti a tiež vytvorenie vlastného plnohodnotného štátneho celku s vlastnou ústavou a pre britskú vládu obrovskú stratu.

Aj tento čin zo 16. decembra 1773 dokázal, že históriu je možné prepísať napohľad malými činmi, ktoré môžu viesť k veľkému kroku vpred.

puma, foto: SITA