Komentáre ČAPLOVIČ: Čas adventu Publikované 16. decembra 2021 0 0 Mal by to byť krásny čas, aj keď v boľavej dobe rozčesnutého Slovenska. Vždy som sa tešil na predvianočné týždne voňajúce pokorou a zmierom, s ponorom do dávnej minulosti, v snahe byť bližšie k Betlehemu. Aj nám v Bratislave krásne zasnežilo, veď sa už blíži čas najväčšej sviatosti a lásky k blížnemu svojmu. Tak ako sneh mizne, naďalej sa prehlbuje delenie spoločnosti, v parlamente padali slová, ktoré patria do totalitného času minulého storočia, keď obviňovali a súdili nevinných. A práve v týchto chvíľach adventu sa k tým bohorovným prihováram citovaním z evanjelia podľa Matúša: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ Nebudem menovať tých, ktorí slovo používajú ako zbraň dôsledne raniť druhého. Na Slovensku blčí v očiach nenávisť tých, čo už dávno stratili ľudskú dušu, ktorí svoju neschopnosť prekrývajú hanebným slovníkom. Aj v tomto čase sa čoraz viac vytráca dialóg, Slovensko upadá, najmä vďaka mnohým politikom, samoľúbym antivaxérom, permanentným revolucionárom. V týchto časoch zákazov, nechodím na miesta, kde som sa mohol stretnúť s priateľmi a pri dobrej voňajúcej káve diskutovať o našich bolestiach i radostiach. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: ČAPLOVIČ: Očkovanie Kávu môžeš dostať do ruky, do chodu, a tak kráčať a dávať pozor, aby som sa nedoráňal na neupravených, klzkých uliciach. Preto telefonujem často z domu a zhováram sa s priateľmi, tiež pri káve na mojom pracovnom stole. Tak ako nedávno s Ľubomírom Feldekom, ktorý mi daroval nesmierne nadčasovú myšlienku „Dejiny sa budú písať ešte raz tak, aby onálepkovaní z nich vyšli oveľa lepšie ako tí, čo si v nich privlastnili svoju bezchybnosť.“ V týždni mi volal priateľ z Krakova, odišiel z Ružomberka s manželkou k deťom do krásneho mesta pri Visle pod Wawelom. Už je tam dlhšie a zostane aj po Novom roku. Vravel mi, že utiekol do intelektuálneho azylu z krajiny pod Vysokými Tatrami, kde v chaose sa darí hlúpejším, zvučnejším nositeľom vulgárneho jazyka a tým, čo nemajú zmysel pre kultúrny dialóg, aj v adventnom čase. A tak ja doma v Bratislave sám prežívam vo svojom azyle a bojím sa, kam sa moja vlasť rúti v moci tých, čo dávno stratili zdravý rozum a múdrosť našich predkov. Chcem ešte žiť a prežiť. Dušan Čaplovič, bývalý poslanec NR SR