Čo bolo, bolo…alebo o začiatkoch dobývania vesmíru človekom…

Misia Apollo 11 zľava: Neil Armstrong, Michael Collins a Edwin Aldrin.

Tento mesiac, presnejšie 12. apríla, sme si ako každoročne pripomenuli Svetový deň letectva a kozmonautiky. Dávny sen človeka o lietaní sa stal skutočnosťou prvýkrát použitím teplovzdušného balóna vo Francúzsku koncom 18. storočia.

S rozvojom vedy a techniky sa postupne zvyšovali aj ambície. Napokon dosiahli až do vesmíru. Vďaka vojenskej technológii boli blízko k ceste do vesmíru nemeckí vedci v období fašistickej Tretej ríše.

Po skončení druhej svetovej vojny sa o prvenstvo v tejto oblasti pretekali mocnosti polarizovaného sveta. Sovietsky zväz a Spojené štáty Americké. Prvenstvo získali Rusi, keď v roku 1957 vypustili na okružnú dráhu Zeme družicu Sputnik.

Následne, ešte v tom istom roku, uskutočnili prvý let so živým tvorom na palube družice Sputnik 2. Do vesmíru sa dostal pes, fenka, ktorú si história zapamätala pod menom Lajka.

V roku 1958 sa uskutočnil prvý americký let družice Explorer a vznikla americká Národná agentúra pre letectvo a kozmonautiku – NASA. V roku 1959 sovieti vypustili postupne smerom k mesiacu tri sondy Luna (1,2,3).

Druhá dopadla na povrch mesiaca a stala sa tak prvým úspešným medziplanetárnym letom, Tretia zhotovila jeho fotografie. Prvým človekom vo vesmíre sa stal v apríli v roku 1961 Rus Jurij Gagarin v lodi Vostok.

O necelý mesiac na to vyslali človeka do kozmu aj Američania – v lodi Mercury Freedom 7, Alan Shepard. Potom prišla ďalšia ambícia. Americký prezident J. F. Kennedy vyhlásil za „národnú úlohu“ vyslať človeka na mesiac a bezpečne ho dopraviť späť.

Stalo sa tak v roku 1969, keď Neil Armstrong a Edwin Aldrin ako prví ľudia v dejinách (členovia misie Appolo 11), kráčali po mesiaci. V súčasnosti sa stalo cieľom ľudstva cestovať do vesmíru ďalej. Napríklad na planétu Mars. Uvidíme, kedy sa tak stane…

Marcel Pecník, historik, foto: SITA