Čo bolo, bolo… Reč Ľudovíta Štúra na Uhroskom sneme spred 170 rokov…

Jedna z najväčších osobností slovenského národa Ľudovít Štúr bol aj vyslancom (poslancom) mesta Zvolen na rokovanie Uhorského snemu (Bratislava, 1847 – 1848). To začalo 11. novembra 1847.

Štúr presadzoval najmä požiadavky posilňovania politických práv, používania materinského jazyka a oslobodenie ľudu krajiny od urbárskych – poddanských povinností. Práve posledne uvedenej téme sa intenzívne venoval, napr. vo svojom vystúpení 6. marca 1848.

Z jeho reči vyberáme:

„Ja najmä o to prosím stavy a rady, aby sa vec táto, t. j. vyslobodenie ľudu spopod urbárskych pomerov, čím najskôr, čím najchytrejšie rozhádla, bo aj na nás pozerá prísna tvár času a nás napomína.

Už predošlou príležitosťou, držiac o tejto veci reč, som povedal a predniesol, kde tieto pomery úbohý ľud náš poplatný v krajine našej doviedli — toto viac opakovať nechcem, len to v krátkosti poznamenávam, že kroz tieto pomery sa dostal náš ľud do duchovne a hmotne biedneho a nešťastného stavu…

Ďalej ešte aj o to prosím stavy a rady, aby sa k uskutočneniu odkúpenia ľudu také prostriedky dali, ktoré večité odkúpenie čím najväčšmi poľahčujú. Toto požaduje ozajstné veci uskutočnenie a spravodlivosť.

Ľud poplatný vo vlasti našej, najmä na horných stranách Uhorska, po laňajšej hladomre v toľkej posiaľ panujúcej biede, chudobe a rozličných chorobách stoná, že on veru nemá prostriedkov sa odkúpiť, a keď by sa len jemu samému zverilo večité odkúpenie, to by toľko bolo, akoby sa celkom od neho odtajilo.

Kdeže má vziať ľud poplatný toľké peniaze, čo sú mu k odkúpeniu potrebné? Sama spravodlivosť to žiada, aby sa ľudu sprostredkovaním krajiny najprimeranejší spôsob k odkúpeniu podal, bo či najmä v ostatných stoletiach neznášal ľud skoro všetky krajinské ťarchy?

Žiada ďalej i to sama spravodlivosť, aby sa už raz do vládania tých sedení dostal, ktoré už sto a tisíc ráz obrábal, pozasieval, za ktoré toľko robotoval a všeljaké dane splácal…

Ale keď urbár prestane, vtedy za to mám, že aj panské stolice prestať musia, bo v jednom ohľade by bol poddaný už slobodný a v druhom by ešte pod panskou pravomocnosťou stál, čo by na svojom mieste nebolo a jedno druhému sa priečilo.

Ani prisluhovanie spravodlivosti sa jednotlivých osôb netýka, ale len celej krajiny. Na toto pozornosť stavov a radov obrátiac, sa osmeľujem ešte raz stavy a rady tejto veci čím najskoršie rozhádnutie s celou vrúcnosťou porúčať. “

O prejavoch Ľudovíta Štúra na sneme informovali verejnosť Slovenské národné noviny.

Marcel Pecník, historik, foto: internet