Čo nás čaká v roku 2019

Či už hovoríme o domácom dianí alebo zahraničnom, môžeme pokojne povedať, že máme za sebou jeden z najturbulentnejších rokov posledného obdobia. Ani nový rok určite nebude nudný a všetci si dozaista prajeme menej sporov a tragédií a viac pozitívnych udalostí. Vybrali sme pre vás to najpodstatnejšie, čo nás v roku 2019 čaká.

Prezidentské voľby

Najdôležitejšou politickou udalosťou u nás doma, v prípade, že sa na politickej scéne nič neočakávané nestane, budú v roku 2019 prezidentské voľby.

S vysokou pravdepodobnosťou bude mať Slovensko nového prezidenta, keďže ten súčasný, Andrej Kiska, už niekoľkokrát potvrdil, že sa opätovne o funkciu hlavy štátu uchádzať nebude.

V politike nie je nič vylúčené, no podľa najpravdepodobnejšieho scenára sa o najvyššiu ústavnú funkciu pobije, tak ako to už býva, kandidát Smeru a opozičný kandidát.

Avšak, keďže zatiaľ medzi kandidátmi nefiguruje žiadne „silné“ meno, marcový súboj o prezidentský palác môže byť tentoraz veľmi vyrovnaný.

Eurovoľby

Hoci práca Európskeho parlamentu nie je pre našincov príliš zaujímavá a len málokto vie, čo v skutočnosti naši zástupcovia v jedinej priamo volenej inštitúcii EÚ robia, politici majú o europoslanecké stoličky zaručujúce päťciferné platy veľký záujem.

A pred budúcoročnými parlamentnými voľbami je to aj dobrá príležitosť otestovať si „poslušnosť“ svojej voličskej základne. Voľby do európskeho parlamentu sa uskutočnia v máji, a slovenskí občania si budú voliť 14 zástupcov (v prípade, že sa brexit stane skutočnosťou, v opačnom prípade o jedného menej).

Politickí analytici predpokladajú, že v eurovoľbách by mohli uspieť najmä populisti a krajná pravica, keďže ani táto inštitúcia nie je imúnna voči nespokojnosti obyvateľov EÚ a vzostup extrémistických strán sa prenáša z národnej na nadnárodnú úroveň.

Keďže svoje o tom vieme aj my na Slovensku, bude zaujímavé sledovať, či sa krajná pravica, po tom, čo vstúpila do národného parlamentu, presadí aj vo voľbách do toho európskeho.

Ekonomický rast či pokles?

Po ekonomickej recesii v roku 2008 a 2009 sa svet spamätal. Slovensko tento stav v minulom roku využilo naplno. Náš ekonomický rast stúpal, miera nezamestnanosti klesala a ministerstvo financií navrhlo po prvýkrát v histórii našej krajiny štátny rozpočet, ktorý by nemal vykázať žiadne straty.

No ekonómovia upozorňujú, že v ekonomike viac ako v ktoromkoľvek inom sektore platí, že dobré časy striedajú zlé a naopak.

Čo sa však roku 2019 týka, ekonomickí analytici ostávajú pomerne optimistickí.  Podľa nich by ekonomika mala naďalej rásť a roboty by malo byť dosť pre všetkých, ktorí pracovať chcú.

Predsedníctvo OBSE

Jednou za najvýznamnejších medzinárodnopolitických úloh našej krajiny v tomto roku je predsedanie Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá má vo svojom portfóliu úlohy spojené s dohliadaním na bezpečnosť, demokraciu a dodržiavanie ľudských práv v európskych krajinách.

Ako informovalo ministerstvo zahraničia, prioritou slovenského predsedníctva bude najmä riešenie konfliktu na Ukrajine a jeho mottom je „Predsedníctvo orientované na človeka“.

V súvislosti s predsedníctvom v OBSE môžeme počas celého roka očakávať konanie významných diplomatických a štátnických podujatí, stretnutí, konferencií a zasadnutí, pričom to najväčšie sa uskutoční v decembri – výročné zasadanie Ministerskej rady OBSE.

Kto je objednávateľom vraždy

Vražda novinára s jeho snúbenicou, ku ktorej došlo vo februári minulého roka, otriasla Slovenskom nevídaným spôsobom.

Po rozsiahlych protestoch, najväčších od Nežnej revolúcie, skončili na svojich stoličkách niektorí ministri i trojnásobný premiér, veľká rekonštrukcia nastala aj vo vedení polície a občania začali ostražitejšie sledovať politické a spoločenské dianie.

Polícia po kvalitnej práci napokon dolapila vykonávateľa, pomocníka aj zadávateľku vraždy, avšak na meno objednávateľa ešte čakáme. Mnohé publikované informácie naznačujú, že by ním mohol byť kontroverzný podnikateľ Marián Kočner.

Je pravdepodobné, že či to bol skutočne on, alebo niekto iný, by sa verejnosť mohla dozvedieť už v priebehu tohto roka.

Vydrží koalícia?

Po pravde, táto otázka sa ponúka takmer celé aktuálne volebné obdobie.

Iskry medzi koaličnými partnermi sa nie vždy darí dostatočne skrývať, a tak sme boli svedkom sporov o výšku koncesionárskych poplatkov, odstúpenia národniarov od koaličnej zmluvy, rozdielnych názorov na zahraničnopolitické smerovanie krajiny, nejednej nezhody ohľadom personálnych nominácií, ale aj nesúhlas s navrhovanými opatrenia partnerov či už o voľbe policajného šéfa, či najnovšie o znovuzavedení povinnej vojenčiny.

Nehovoriac o tom, že k predčasným voľbám sme boli blízko už vlani, keď napokon došlo len k rekonštrukcii vlády. Všetky nezhody vyústili do toho, že koalícia má momentálne v parlamente len krehkú väčšinu – 76 poslancov.

No a pripomeňme, že už budúci rok nás čakajú parlamentné voľby a politické strany tak už v tomto roku zahája svoje kampane. Je preto možné, že v rámci boja o voliča budú musieť politické strany vytiahnuť eso z rukáva aj na svojich koaličných partnerov, a tak by na svetlo sveta mohli preniknúť aj kauzy, ktoré opäť preveria pevnosť koaličných väzieb.

Je však pravdepodobné, že po mnohých zemetraseniach, ktoré trojlístok SMER‑SD, SNS a Most‑Híd dokázal ustáť, dovedie volebné obdobie až do riadnych parlamentných volieb v roku 2020.

30. výročie Nežnej revolúcie

Spoločne s Českou republikou si 17. novembra pripomenieme významné výročie udalosti, ktorá zmenila naše dejinné smerovanie. Viac ako 40 rokov trvajúci totalitný komunistický režim sa v roku 1989 stal minulosťou a naša krajina nastúpila na cestu demokratického vývoja.

Nežná revolúcia odštartovala zmeny, ktoré priznali našim občanom slobody a práva upierané od roku 1948, kedy prevzala vedúcu úlohu v Československu komunistická strana.

Otvorili sa nám možnosti podnikania, štúdia i cestovania do západných krajín a zároveň nášmu národu vytvorili predpoklady na založenie vlastného slobodného a demokratického štátu, ktorý sa stal realitou o niekoľko rokov neskôr.

ano, foto: SITA, TASR, shutterstock