Domov Ekonomika Danko stratil zodpovednosť za štát, chce rozbiť verejné financie

Danko stratil zodpovednosť za štát, chce rozbiť verejné financie

0
0

Návrhy šéfa parlamentu na zníženie daní môžu ohroziť štátne financie a pripraviť pôdu pre bankrot ekonomiky v budúcnosti. Sú nepremyslené, v nevhodnom čase a ich jediným cieľom je zastaviť klesanie preferencií SNS. Záujem ekonomiky a ľudí je až na poslednom mieste.

Asi máloktorý politik sa môže pochváliť takým primátom ako šéf slovenského parlamentu a SNS Andrej Danko. Svojimi návrhmi a prešľapmi môže v priebehu jedného roka zničiť nielen svoju stranu, ale aj vážne poškodiť slovenskú ekonomiku.

Jeho najnovšie šokujúce návrhy na zníženie daní môžu rozobrať štátny rozpočet doslova na franforce. Návrh znížiť daň firiem z 21 na 15 % a zníženie dane z pridanej hodnoty na potraviny z 20 na 10 %, by mohlo obrať štátny rozpočet skoro o 10 % jeho ročných príjmov.

S kapitánom do Grécka

Takýto výpadok sa prakticky nedá nahradiť a posúva Slovensko do vysokého deficitu, zvýši nám štátny dlh a posiela krajinu na grécku cestu.

Grécko pred deviatimi rokmi „ultra“ nezodpovedná rozpočtová politika, podobná tej akú predvádzajú niektorí koaliční poslanci, priviedla krajinu do bankrotu. Životná úroveň tam preto počas uplynulých desiatich rokov drasticky klesla.

Dvojmiliardová sekera

„Po zohľadnení výpadku príjmov zo zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb a nižšej DPH na potraviny, ktorá môže podľa nášho predbežného odhadu dosiahnuť úroveň približne 1,35 miliardy eur, by deficit v roku 2020 bol 1,945 miliardy eur, teda zhruba 1,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP),“ povedal v reakcii na pochabé návrhy Dankovcov predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko.

Pôvodne si vláda naplánovala a koalícia v parlamente odhlasovala na tento rok vyrovnaný rozpočet a v budúcom roku dokonca prebytok 100 miliónov eur.

Rada tomu však neverí. Vidí to tak, že vláda v tomto roku nadhodnotila príjmy z dividend o rovné tri stovky miliónov eur a podhodnotila výdavky Sociálnej poisťovne, samospráv, železníc a mzdových nákladov rozpočtu dokopy o ďalších tristo miliónov eur.

Predpokladá v tomto roku deficit (bez Dankových opatrení) zhruba 600 miliónov eur, podobne aj v tom nasledujúcom.

„Prognóza dlhu na konci roku 2020 by sa pri zohľadnení plného efektu uvedených opatrení zvýšila zo 47,2 percenta na 48,5 percenta HDP a dlh by bol v prvom sankčnom pásme ústavného zákona, čo je v roku 2020 v rozpätí od 47 do 50 percent HDP,“ predpokladá rozpočtová rada.

Ignorancia reality a strata politickej súdnosti

Nezodpovedné návrhy na prudké zníženie daní predkladá Dankova SNS ešte nezodpovednejším spôsobom. Neunúvala sa o nich informovať koaličných partnerov, nenechala si urobiť základnú analýzu dopadov na štátny rozpočet a úplne odignorovala ministerstvo financií a vládu, kam tieto návrhy taktiež neposlala.

Takúto ignoranciu základných postupov a ekonomickej reality si doteraz nedovolila žiadna politická strana. Naznačuje to, že šéf parlamentu stratil aj posledné známky politickej súdnosti.

Politológovia hovoria, že naháňa stratené percentá a politické body SNS za zbabranú rigoróznu prácu či zavedenie dane z obratu reťazcov, ktoré začiatkom roka výrazne zvýšilo ceny potravín na Slovensku.

Zhoršenie udržateľnosti štátnych financií

„S ohľadom na predpokladané vysoké rozpočtové náklady navrhovaných opatrení považujem za nevyhnutné, aby tento návrh prešiel riadnou vládnou procedúrou s detailnou dopadovou analýzou na verejné financie, a aby spolu s týmito opatreniami boli predstavené opatrenia, ktoré budú tieto náklady kompenzovať tak, aby sa splnili vládou a parlamentom schválené ciele na rok 2020,“ odporúča šéf rozpočtovej rady Šramko.

Ak by návrhy prešli bez akýchkoľvek kompenzačných opatrení, došlo by podľa neho „k výraznému zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií“.

V uletených návrhoch, nanešťastie, nie je Danko osamotený. S podobnými rozpočtovými harakiri prichádzajú aj poslanci Smeru, na čele so svojím predsedom a niekdajším premiérom Robertom Ficom.

Ten sa pred pár mesiacmi tvrdošijne rozhodol presadzovať ústavné zakotvenie stropu dôchodkového veku na 64 rokov.

Keďže výrazne rastie počet penzistov a klesá počet ľudí v produktívnom veku, ktorý na nich pracujú, mohol by Ficov návrh v nasledujúcich desaťročiach zvýšiť verejný dlh krajiny o vyše 80 miliárd eur v dnešných cenách.

Podobne ako v prípade Dankových návrhov, aj tento návrh výrazne prispieva k zvýšeniu pravdepodobnosti bankrotu slovenskej ekonomiky v budúcnosti.

Tančeky okolo minimálneho platu

Ďalším z dielne nepremyslených návrhov populistov je zvýšenie zákonnej minimálnej mzdy v tomto roku až o 15 % na rovných 600 € hrubého mesačne.

Bolo by to zhruba 60 % z priemernej mzdy. To si nedovolila urobiť ani jedna z vyspelých krajín sveta. Najvyššie v tomto ukazovateli je Nový Zéland s 52 percentami.

Každá rozumná vláda zvyšuje platy najmä zvyšovaním kvality a investíciami do školstva. Tá naša na to kašle a vymýšľa ľahký, ale za to ekonomicky nie vydarený spôsob.

„Na základe slovenského vývoja v minulosti zistili, že 5-percentný nárast platového minima by „negatívne ovplyvnil tisíc až 2 700 zamestnancov“. Navrhovaný nárast v budúcom roku je pritom viac ako trojnásobný,“ píše vo svojej analýze analytik Trendu Michal Letuha.

Podľa neho síce existujú viaceré zahraničné štúdie, z ktorých vyplýva, že takéto razantné zvýšenie minimálneho platu nie je škodlivé, „no veľké množstvo miestnych, najmä malých a stredných firiem nevykazuje takú produktivitu práce a také zisky, aby si mohli dovoliť ďalšie rapídne zvýšenie osobných nákladov. Preto bude musieť mnoho pracovných miest kvôli vládnym populistom zaniknúť“.

Ján Bystriansky, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…