Domov Ekonomika Dankove agrárne inžinierstvo zvýšilo ľuďom ceny

Dankove agrárne inžinierstvo zvýšilo ľuďom ceny

0
0

Nekompetentný zásah štátu do ekonomiky, za ktorým stojí druhá najsilnejšia koaličná strana, spôsobil, že za jediný mesiac zdraželi potraviny na Slovensku až o tri percentá. Stali sa tak najsilnejšou zložkou, ktorá ovplyvnila januárovú infláciu.

Nie je potrebné pozerať televíziu či počúvať rádio alebo naživo vysielanie z parlamentu, aby sme si spomenuli na predsedu Národnej rady SR Andreja Danka.

Stačí ísť nakupovať do obľúbeného hypermarketu. Maslo, šunka, rožky alebo vajcia. To všetko je drahšie ako koncom minulého roka. Poďakovať sa za to môžeme šéfovi SNS Dankovi a jeho odvodu z obratu obchodných reťazcov.

Nielen odvod, ale aj príplatky

Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR zdraželi ceny potravín v januári medzimesačne až o 3 percentá. „Len necelá polovica januárového nárastu cien potravín sa pritom dá vysvetliť tradičnými sezónnymi faktormi.

Sezónne očistený rast cien potravín podľa nášho štatistického prepočtu dosiahol 1,2 percenta,“ tvrdí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, podľa ktorého zostávajúcu časť nárastu „vysvetľujú iné faktory ako premenlivá sezóna, ktorá spôsobila rýchlejší rast cien ovocia, či zvýšené náklady obchodníkov a výrobcov v dôsledku nového špeciálneho odvodu obchodných reťazcov, vyšších príplatkov za prácu cez víkend a v noci a vyšších cien niektorých vstupov,“ povedal.

Potvrdili sa tak slová niektorých členov opozície, ktorá takýto vývoj predpovedala už vlani na jeseň. „Je to škodlivý návrh a odmietame ho.

Spôsobí rast cien všetkých produktov v reťazcoch, vrátane potravín, čo pocítia najmä ľudia s nízkym príjmom,“ povedal poslanec NR SR a tieňový minister financií a hospodárstva Eduard Heger (OĽaNO) pri schvaľovaní návrhu zákona, ktorým parlament minulý rok schválil nový odvod z obratu obchodných reťazcov vo výške 2,5 percenta.

Zákon platí od januára 2019. Celkovo sa inflácia na Slovensku zvýšila v januári oproti decembru o 1 percento, medziročne inflácia stúpla z 1,9 na 2,2 percenta.

„Dôvody silného januárové rastu regulovaných cien je potrebné hľadať už klasicky v cenách energií na bývanie. Ostávajúca časť, približne tretina zrýchlenia medziročnej inflácie ide na vrub drahších potravín,“ komentoval cenový vývoj na Slovensku v úvode roka analytik Koršňák.

Kapitalista Danko so socialistickým myslením

Veľmi komicky a trápne vyznieva v tomto kontexte facebookový status národniarov: „Ceny neporastú, hoci rástli každý rok, konečne!“. Upozornil naň týždenník Trend.

Podobné tvrdenia naznačujú nízku úroveň základného ekonomického povedomia v druhej najsilnejšej koaličnej strane. Tú ukazujú aj ďalšie neodborné tvrdenia šéfa SNS v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12, kde povedal, že „kapitalizmus Slováci nechcú a nikdy nechceli“.

Sú to slová človeka, ktorého otec cez firmu Codas Compady v roku 1996 sprivatizoval podnik Lesostav Revúca. Základné imanie firmy vtedy dosahovalo 61 miliónov vtedajších slovenských korún, vysúťažená cena dosiahla 43 miliónov eur, no Dankov otec splatil len zhruba desať miliónov eur.

Andrej Danko, súčasný šéf parlamentu, bol členom predstavenstva firmy, čiže zástupca vlastníkov kapitálu, voľne povedané kapitalistov.

Chaos v pojmoch

Ekonomické zriadenie, ktoré tu máme od pádu komunistickej železnej opony, je kapitalistické, pretože je založené na fungovaní trhového mechanizmu.

Fungujú v nej trhové subjekty, teda firmy, ktoré si navzájom konkurujú a spotrebitelia. Ich stret na trhu je „súbojom“ ponuky a dopytu, ktorého výsledkom je cena výrobku alebo služby.

Kapitalizmus  je teda viac ekonomický pojem ako výraz spoločenského zriadenia. Tým, že výraznú úlohu v ekonomike u nás stále zohráva štát, zvyčajne sa potom hovorí o zmiešanej ekonomike, ktorá však nepopiera princípy kapitalizmu.

Ideologickú zápletku z pojmov kapitalizmus a socializmus vytvorilo marxistické učenie, ktoré bolo pilierom bývalých socialistických štátov, kam do roku 1989 patrilo aj bývalé Česko-Slovensko.

Jeho ekonomika bola založená na plánovaní z centra, kde sa rozhodovalo čo, ako a pre koho vyrábať. Rozhodovala o tom komunistická strana, ktorá bola jedinou vládnucou stranou v štáte.

Tento systém sa nazýval aj nedostatková ekonomika. Toho, čo ľudia nepotrebovali bol prebytok. To, čo skutočne potrebovali, však častokrát v obchode nezohnali.

Podozrivý motív

Politik s takýmto relatívne nízkym ekonomickým povedomím má v súčasnosti výrazný vplyv na formovanie hospodárskej politiky na Slovensku a je autorom spomínaného odvodu z obratu obchodných reťazcov.

Peniaze z tohto odvodu idú do pokladne ministra pôdohospodárstva, ovládaného Dankovou SNS. Preto si Heger myslí, že podozrivý je nielen motív zavedenia odvodu, ale aj využitie peňazí z novej dane v špeciálnom fonde.

„Ten by mala spravovať ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, známa tým, že trpela zneužívanie eurodotácií pre farmárov na Slovenskom pozemkovom fonde a aj následne na ministerskej stoličke.

Teraz jej SNS dala do rúk ďalších 150 miliónov eur, ktoré vytiahne z vreciek rodín, dôchodcov a invalidov, aby ich rozdala spriazneným podnikateľom,“ myslí si poslanec Heger.

Ján Bystriansky, foto: SITA, shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Neuveriteľný pouličný umelec!

Toto ste ešte nevideli. Tento chlapík ovláda vskutku netradičné umenie. Portréty svojich k…