Deň, kedy Československo muselo odmietnuť pomoc

9. júl 1947 vstúpil do histórie ako deň, kedy sa Československo definitívne rozhodlo podriadiť politike komunizmu, ktorú nám diktoval ZSSR. Práve z tohto dôvodu museli predstavitelia vtedajšieho Československa odmietnuť Marshallov plán.

Oficiálny názov Marshallovho plánu je Plán európskej obnovy.

Americkým Kongresom bol prijatý 3. apríla 1948. Ako už vyplýva zo samotného názvu, ide o program, ktorým USA ponúkli pomoc vojnou zničenej Európe.

Aj napriek ukončenej 2. svetovej vojne však svet čelil diplomatickej studenej vojne, ktorej dôsledkom bolo aj to, že štáty východného bloku museli na nariadenie ZSSR ponúknutú pomoc odmietnuť.

Medzi nimi bolo aj Československo, ktoré sa týmto rozhodnutím úplne podriadilo Sovietskemu zväzu a pridalo sa k štátom, ktorých ekonomická a životná úroveň stagnovala.

Dôležité historické súvislosti

Už po skončení 2. svetovej vojny stál svet pred ďalšou veľkou skúškou v podobe studenej vojny.

Bipolarita priniesla také súperenie dvoch blokov, že ďalší obrovský svetový konflikt bol na spadnutie. Železná opona naprieč Európou sa však zatiahla práve vo chvíli, kedy štáty západnej Európy prijali pomoc od zámorskej veľmoci.

Naopak štáty, ktorých rozhodnutia boli podmienené rozhodnutiami ZSSR, sa rozhodli budovať svoju vlastnú politiku bez akejkoľvek pomoci, ktorú im USA ponúkli.

Všetko to začalo 5. júna 1947, kedy štátny tajomník USA George C. Marshall predniesol svoj prejav o hospodárskej pomoci Európe, ktorá sa práve vďaka nemu mohla po devastačnej vojne opäť postaviť na nohy.

Cesta k jeho odmietnutiu

Od samotného prednesenia Marshallovho plánu Sovieti vedeli, že pokiaľ si chcú zachovať suverenitu a predovšetkým rešpekt, musia plán pomoci odmietnuť. Vedeli tiež to, že to isté musia spraviť aj ostatné satelitné štáty.

Aj napriek tomu, že Československo bolo satelitným štátom ZSSR, pozvánku na parížsku konferenciu dostalo. Práve na nej sa mal plán prejednávať.

Predstavitelia Československa pozvanie prijali 7. júla 1947, 5 dní pred tým, ako sa konferencia mala konať.

V noci zo 7. na 8. júla však do Československa dorazil ďalší odkaz, tentokrát však zo ZSSR. Práve v ňom dal ZSSR najavo, že svojim satelitom zakazuje prijať akúkoľvek pomoc zo strany ich najväčšieho rivala.

Vrcholní predstavitelia ČSSR však nad pomocou váhali a to najmä z dôvodu, že išlo o veľmi ťažké obdobie pre celú spoločnosť, ktorá trpela chudobou, hladom a ešte stále nebola z nedávno skončenej vojny spamätaná.

J. V. Stalin sa však rozhodol, že nič nenechá na náhodu, a preto nariadil, aby delegácia z Československa okamžite priletela do Moskvy.

Na čele delegácie stál predseda vlády Klement Gottwald, minister zahraničných vecí Jan Masaryk a minister spravodlivosti Prokop Drtina. Československí predstavitelia boli prinútení vyhovieť požiadavkám Sovietov a „rozhodli sa“, že sa rokovaní v Paríži nezúčastnia. 10. júla už predstavitelia Francúzska a Veľkej Británie dostali do rúk oficiálne vyjadrenie, že Československo sa konferencie nezúčastní a pomoc odmieta. Práve týmto rozhodnutím sa už ČSSR oficiálne stalo nesuverénnym totalitným štátom pod vplyvom a správou Sovietskeho zväzu.

pepe, foto: internet