Dlh Slovenska rastie a podniká sa u nás stále ťažšie

Minulý týždeň nebol pre Slovensko lichotivý. Medzinárodné inštitúcie nás zavalili kritikou. Najprv štatistický úrad EÚ definitívne potvrdil, že vláda vlani v rozpočte klamala a zvýšil nám minuloročný rozpočtový deficit na miliardu eur. Potom Svetová banka zverejnila analýzu o podnikaní. Slovensko sa v nej znova prepadlo, ako to býva zvykom. V kvalite podnikateľského prostredia už patríme medzi najhorších v regióne.

S blížiacimi sa voľbami budeme vo verejnoprávnych médiách stále častejšie počúvať vyjadrenia vládnych politikov ako pomohli ľuďom, pretože im zvyšovali rôzne sociálne príspevky a dávky, ako zlepšili ekonomiku, ktorá stále rastie, ako znížili nezamestnanosť, ktorá je rekordne nízka a ako sa tu dobre podniká a podobne.

Opozícia bude tvrdiť opak a poukazovať na to, čo sa nepodarilo. Ako sa však dopátrame čo najbližšie k objektívnej realite?

Týždeň zlých vysvedčení

Jeden zo spôsobov je, že budeme načúvať, čo hovoria nezávislé inštitúcie, najlepšie zahraničné. Tie nemajú dôvod, aby zasahovali do politického súboja u nás a publikovali tendenčné hodnotenia.

Minulý týždeň vystavili vláde čiastkové vysvedčenie dve z nich a vôbec nebolo lichotivé. Najprv štatistický úrad EÚ, Eurostat, potvrdil, že vláda minulý rok v rozpočte klamala.

Podvodnú operáciu zrušil a zvýšil nám pôvodne deklarovaný deficit verejných financií, teda dieru v štátnom rozpočte približne o štvrtinu.

Druhá zlá správa prišla zo Svetovej banky, ktorá hodnotí stav a kvalitu podnikateľského prostredia v jednotlivých krajinách sveta.

Podľa najnovšej analýzy banky Doing Business 2020 sa Slovensko tento rok znovu prepadlo, čo znamená, že sa u nás podniká horšie ako vlani.

Deficitné zaucho od Eurostatu

Celkom slušnú facku nám začiatkom týždňa dal Eurostat, keď vlaňajší rozpočtový schodok zhoršil až o 0,36 percentuálneho bodu na 1,06 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Slovensko tak výrazne zaostalo za pôvodným plánom vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra, ktorý tak za vlaňajšok zanechal v rozpočte dieru približne miliardu eur.

To je bezmála 190 € na jedného občana, vrátane detí. „Aktuálna revízia Eurostatu dostala Slovensko bližšie na cestu vedúcu ku krajinám s problémovými verejnými financiami.

Po Veľkej Británii sme dosiahli druhé najvýraznejšie zhoršenie bilancie spomedzi všetkých krajín EÚ,“ okomentoval najnovšie rozpočtové dáta Eurostatu ekonóm UniCredit Bank pre Slovensko Ľubomír Koršňák.

Hlavným dôvodom zhoršenia je, že Slovensko „zabudlo“ zaúčtovať mzdy úradníkov v rozpočte za vyše 200 miliónov eur. Eurostat zhoršil aj deficit za rok 2017, kedy sa rozpočtová diera takisto výrazne priblížila k jednej miliarde eur.

Stále sa zhoršujúci deficit nás posúva medzi najhoršie hospodáriace krajiny v celej únii. „V roku 2018 sa Slovensko zaradilo do horšej polovice krajín EÚ ako z pohľadu výšky deficitu, tak aj jej zmeny.

Horšiu bilanciu zaznamenalo len 7 z 28 krajín EÚ,“ povedal Koršňák. Revízia Eurostatu mala negatívny vplyv aj na celkový hrubý verejný dlh Slovenska.

„Ten síce medziročne klesol, avšak jeho úroveň vzrástla z pôvodne uvedených 48,9 na 49,4 percenta HDP. Znamená to, že verejný dlh sa ani v minulom roku nedostal pod spodnú hranicu dlhovej brzdy, ktorá bola vlani 49 percenta HDP,“ dodal ekonóm Koršňák.

Podniká sa u nás horšie

Obraz o tom, či sa slovenskej ekonomike darí a či jej vláda pomáha alebo škodí, si môžeme urobiť aj z analýzy Svetovej banky. V hodnotení Doing Business sa Slovensko prepadá už niekoľko rokov.

V najnovšom rebríčku sme sa umiestnili až na 45. mieste spomedzi 190 krajín sveta. Medziročne sme si pohoršili o tri priečky. Oproti roku 2016, keď nastúpila tretia Ficova vláda, sme v kvalite podnikateľského prostredia v ťažkom kŕči.

Za týchto pár rokov sme sa prepadli o neuveriteľných 16 pozícií a v súčasnosti máme spomedzi krajín vo V4 takmer najhoršie podmienky na podnikanie. Pred nami sú Česi, Poliaci a Rakúšania. Horšie ako u nás sa v našom regióne podniká len v Maďarsku.

„Obdobie zásadných zmien podmienok podnikania, v ktorom sa Slovensko zviditeľnilo ako výrazne proreformná krajina, vystriedalo niekoľkoročné obdobie stagnácie v oblasti vývoja kvality podnikateľského prostredia a strata pozície v rámci regiónu V4.

V niektorých ukazovateľoch patríme medzi najhoršie krajiny EÚ. Z dlhodobého hľadiska to môže mať negatívny vplyv na hospodársky vývoj na Slovensku,“ uvádza sa v jednej z analýz Národnej banky Slovenska.

Svetová banka hodnotí viaceré ukazovatele, napríklad ako dlho trvá rozbehnúť nový podnik (tu patríme medzi 32 najhorších krajín vo svetovom rebríčku) alebo koľko času zaberie firme vybaviť si stavebné povolenie (v tomto patríme medzi najhorších na svete), ak sa chce pustiť do nejakej investície.

Rovnako sa napríklad hodnotí aj vymožiteľnosť práva, platobná neschopnosť, ochrana menšinových akcionárov, čas potrebný na získanie úveru či množstvo byrokratických procedúr spojených s platením daní.

Vláda podnikateľom stále nakladá

Postupné zhoršovanie podnikateľského prostredia ide predovšetkým na konto súčasnej vlády. Tá začala v posledných mesiacoch a rokoch neúmerne zvyšovať podnikateľom náklady bez toho, aby im v niečom inom uľavila.

Napríklad neprimerane rýchlo začala dvíhať minimálnu mzdu, zaviedla viaceré sociálne opatrenia, ktoré platia podnikatelia z vlastného, hoci s nimi vôbec nehľadala dohodu. Ide napríklad o zvýšenie príplatkov za prácu v noci a počas víkendov alebo rekreačných poukazov.

Vláda takisto zvýšila daňové a odvodové zaťaženie zamestnancov a firiem, zaviedla miestny poplatok za rozvoj, schválila zákon o odpadoch, ktorý zvýšil podnikateľom byrokraciu a náklady a netransparentným a málo účinným spôsobom robila rekvalifikácie ľudí.

Vláda tiež zanedbáva starostlivosť o malé a stredné podniky, daňovo a iným spôsobom zvýhodňuje veľké zahraničné firmy, ktorým dáva štátne stimuly aj vtedy, keď rozbiehajú podnikanie a výrobu na západnom Slovensku, kde prakticky neexistuje nezamestnanosť.

Podnikatelia jej tiež vyčítajú, že robí nekvalitné odhady najnovších ekonomických a priemyselných trendov vo svete, zanedbáva školstvo a dlhodobo odkladá potrebnú školskú reformu a neopodstatneným spôsobom dotuje firmy slovenských uhľobarónov a drevárske firmy, spriaznené s vládnymi politikmi.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock