Zahraničie Donald Trump odstúpil od jadrovej dohody s Iránom Publikované 16. mája 2018 0 0 Dňa 8. mája 2018 americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty odstupujú od jadrovej dohody s Iránom z roku 2015. Viacerí analytici a svetoví politici označujú toto rozhodnutie za krátkozraké a nesprávne. Spor o odstúpení od dohody má dlhšie trvanie. Donald Trump obvinil Irán ešte minulý rok, že nie sú dodržiavané klauzuly z dohody, údajne Irán nedostatočne informuje Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) o programe jadrových zbraní. Na druhú stranu to ale samotní inšpektori z MAAE odmietajú, s tým, že samotný riaditeľ MAAE v marci 2018 uviedol, že Irán zatiaľ plní dohodnuté podmienky. Donald Trump však dlhodobo prijatú dohodu kritizoval a považoval ju za zlú. Iránska jadrová dohoda Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), viac verejnosti známy ako iránska jadrová dohoda, ktorá bola potvrdená spoločne s Dohodou o pláne, vypracovanou medzi Iránom a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Podstata dohôd stojí na odstránení zásob stredne obohateného uránu, a tiež znížení zásob nízko obohateného uránu o 98 %. Pričom súčasťou je, že MAAE bude mať pravidelný prístup ku všetkým iránskym jadrovým zariadeniam. Pozadie vzniku dohody Dňa 14. júla 2015 sa vo Viedni zrodila dohoda medzi Iránom, piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (Čínou, Francúzskom, Ruskom, Veľkou Britániou a Spojenými štátmi americkými) plus Nemeckom a Európskou úniou. Vznik dohody bol považovaný za historický míľnik, ktorým vyvrcholili viac ako 20-mesačné rokovania medzi zainteresovanými stranami. Reakcia svetových mocností Prezident Francúzska, kancelárka Nemecka, ale aj premiérka Veľkej Británie oznámili svoju podporu jadrovej dohode a považujú ju v súčasnosti za vhodný a dobrý spôsob obmedzenia jadrových ambícií Teheránu. Na druhú stranu krajiny regiónu, najmä izraelský premiér Benjamin Netanjahu, toto rozhodnutie Trumpa privítal, no naopak iránsky prezident Hasan Rúhání naznačil, že Irán je schopný obnoviť svoj jadrový program. Dôsledky odstúpenia od zmluvy Odstúpenie USA od dohody povedie k obnoveniu finančných sankcií voči Iránu. V Európe panuje momentálne relatívne veľké rozhorčenie, že neexistuje súdržnosť medzi USA a Európou, ktorá tu v minulosti vždy existovala. Analytici poukazujú, že súčasné rozhodnutie prezidenta Trumpa, ako žiadne iné predtým, vnáša klin medzi Spojené štáty a európskych spojencov, pričom vytvára hlbokú neistotu. Tento akt zvyšuje vyhliadky na diplomatický a hospodársky konflikt s európskymi spojencami, alebo aj vyvoláva vyhliadky na preteky jadrového zbrojenia na Blízkom východe. Názor americkej verejnosti Takmer dve tretiny Američanov sa stavajú negatívne voči rozhodnutiu Donalda Trumpa a podľa prieskumu CNN boli tieto dve tretiny Američanov za zotrvanie dohody s Iránom, pretože len tak sa dá zabrániť krajine v rozvoji jadrových zbraní. jus, foto: SITA