Domov Ekonomika Ekonomické rozdiely medzi východom a západom klesli, stále sú však veľké

Ekonomické rozdiely medzi východom a západom klesli, stále sú však veľké

0
0

Začiatkom tohto roka zarábali ľudia v Prešovskom kraji, ktorý je u nás najchudobnejší, 711 eur hrubého mesačne. Je to výrazne menej ako v Bratislavskom kraji, kde ľudia v priemere dostávali 1 243 eur. Bratislavský kraj je na Slovensku s veľkým predstihom najbohatší.

Platové rozdiely medzi prešovským a bratislavským regiónom sa v posledných rokoch predsa len o niečo zmiernili. Kým v roku 2011 dosahoval prešovský plat 55 percent z úrovne bratislavského, tento rok to bolo 57 percent.

Ekonomické rozdiely medzi západom a východom Slovenska sa zmenšujú, stále sú však priepastne veľké. Vypuklé sú najmä, ak sa porovnáva prešovský kraj s bratislavským.

Tu to vyzerá, ako keby sa porovnávali dva rozdielne svety. Má to svoje objektívne príčiny, no svoju úlohu zohráva aj „čarovná štatistika“.

Vysoko aj v EÚ

„Bratislavský kraj sa pravidelne objavuje medzi ekonomicky najvyspelejšími regiónmi Európskej únie. Takáto ekonomická výkonnosť znamená, že zároveň vyčnieva nad ostatnými slovenskými krajmi.

Objem hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa v Bratislavskom kraji bol skoro štvornásobne vyšší ako HDP na obyvateľa v Prešovskom,“ uvádza sa v analýze Národnej banky Slovenska.

V prepočte na hlavu sa v roku 2016 (najnovšie dáta regionálneho HDP) v bratislavskom regióne vyprodukovali tovary a služby v hodnote takmer 54 tisíc eur. V prešovskom kraji to to bolo len necelých 14 tisíc eur. „Výrazné regionálne rozdiely nie sú z pohľadu ekonomickej efektívnosti žiadaným javom.

Vysoká miera nezamestnanosti v jednom regióne a nedostatok pracovnej sily v inom môžu priniesť neefektívne využívanie zdrojov v ekonomike,“ vysvetľujú jeden z negatívnych dôsledkov vysokých regionálnych rozdielov analytici Národnej banky.

Svojská štatistika

Pre objektivitu však treba dodať, že jednou z príčin takých priepastných rozdielov je aj štatistika. Čísla o regionálnom HDP sú do určitej miery skreslené tým, že v Bratislave robia okrem domácich aj desaťtisíce ľudí z iných krajov, no vyprodukovaná hodnota sa rozpočítava len na tých, ktorí v tom kraji aj reálne bývajú.

Výsledné číslo prepočítané na jedného obyvateľa je potom zákonite vyššie. „Keď sa delí HDP na jedného obyvateľa, prepočítavajú sa zisky, ktoré u nás nezostávajú.

Bohatstvo Bratislavy je teda spôsobené najmä tým, že sú tu prítomné vysoko produktívne a zväčša zahraničné podniky ako automobilky, banky, telekomy a tak ďalej, kde je veľmi vysoká produktivita práce, čiže aj vysoká pridaná hodnota, ale jej veľká časť sa v podobe ziskov transferuje do zahraničia,“ vysvetlil v rozhovore pre HN ekonóm SAV Vladimír Baláž ďalšiu príčinu štatistického skreslenia.

V platoch je to miernejšie

Pri pohľade na výšku platov sú tieto rozdiely predsa len o niečo nižšie. V bratislavskom kraji ľudia podľa údajov Štatistického úradu SR zarábali v prvom štvrťroku 2018 v priemerne 1 243 € hrubého mesačne. V prešovskom kraji to bolo 711 €.

Suma prešovského platu dosahovala zhruba 57 percent z úrovne platu v regióne hlavného mesta. V porovnaní s číslami HDP, ktoré hovoria o štvornásobnom rozdiele, je to teda výrazne menej. Aj z tohto pohľadu sú však rozdiely v životnej úrovni stále veľké.

Rast viac pomohol východu

Podľa analýzy Národnej banky Slovenska sa rozdiely v životnej úrovni medzi Bratislavským a Prešovským krajom v posledných troch rokoch o niečo zmiernili.

Na východe krajiny rástli o niečo rýchlejšie platy, viac klesla aj nezamestnanosť. Dôvodom nie je to, že by Bratislava upadala, ale, že sa darí celej krajine, ktorá sa vezie na vlne globálneho ekonomického rastu.

„Dlhodobo sa na najnižšej úrovni udržiava miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji (3,9 percenta v roku 2017) a naopak najvyššia v Prešovskom kraji (13,4 percenta v roku 2017).

V porovnaní s rokom 2013, sa miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji znížila o 2,5 percentuálneho bodu, kým v regiónoch s tradične najvyššou mierou nezamestnanosti o 8,6 percentuálneho bodu.

Z pohľadu na vývoj miery nezamestnanosti je evidentné, že evidovaná miera nezamestnanosti klesla v Bratislavskom kraji pomalšie ako v ostatných krajoch, v dôsledku čoho sa regionálne rozdiely znižovali,“ konštatujú analytici Národnej banky.

Ján Bysriansky, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…