Domov Ekonomika Ekonomický rast Slovenska takmer skolaboval

Ekonomický rast Slovenska takmer skolaboval

0
0

Slovenská ekonomika šokovala. Tentokrát veľmi negatívne. Hospodársky rast sa zmenšil v druhom štvrťroku skoro o polovicu. Ekonomické ochladenie v zahraničí našlo Slovensko nepripravené.

V ostatných šiestich rokoch sme „prejedli“ vo verejných financiách okolo päť miliárd eur. Tie nám budú v kríze ohromne chýbať. Peniaze na podporu domácností aj firiem si bude musieť budúca vláda požičať.

Ficovci zanechali prázdnu a vybrakovanú špajzu. Vlády Smeru tak postupne posúvajú krajinu do „doby dlhovej“. A namiesto zreformovaného školstva, ktoré by zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v zahraničí, urobili z krajiny jednu veľkú montážnu dielňu.

Nepríjemné prekvapenie, rozčarovanie, vytriezvenie, precitnutie, alebo „veď sme to už dávno hovorili“. Tak by sa stručne dali charakterizovať reakcie ekonómov a politikov na ostatné čísla Štatistického úradu SR.

Ekonomický rast Slovenska sa síce nestratil úplne, v priebehu troch mesiacov sa však scvrkol skoro o polovicu. Klesol z 3,7 percenta v prvom na 1,9 percenta v druhom štvrťroku.

Taký šok sme zažili naposledy pred začiatkom roka 2011, keď sme pociťovali druhú vlnu ekonomickej krízy.

Rast takmer skolaboval

„Ekonomický rast na Slovensku v druhom štvrťroku takmer skolaboval. Kým v úvode tohto roka slovenská ekonomika ešte relatívne odolávala slabnúcemu zahraničnému dopytu, v druhom štvrťroku ju už spomalenie rastu zasiahlo naplno,“ reaguje na nečakané nízke údaje o ekonomickom raste analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Niekdajší analytik finančných trhov a dnes komentátor Hospodárskych novín Mário Blaščák hovorí, že sa to dalo čakať, pretože signálov zo zahraničia už prichádzalo priveľa, naša ekonomika sa navyše začala prehrievať a problém jej robí aj jednostranná orientácia na automobilový priemysel.

„Bola to očakávaná vec. Temné mračná svetového obchodu sa ukazovali už od začiatku roka. Prepad je aj výsledkom toho, že stávka v slovenskom priemysle na autá si vyberá svoju daň.

A zároveň, tak ako pri bežcoch, ktorí výrazne prepália začiatok pretekov, aj naša ekonomika, ktorá donedávna výrazne rástla, začala narážať na svoje vlastné vnútorné limity,“ povedal Blaščák.

Dnes v Nemecku, zajtra na Slovensku

Už niekoľko mesiacov prichádzajú zlé správy z Nemecka, ktoré je našim najväčším obchodným partnerom. V mínuse sa dlhší čas nachádza tamojší priemysel, ktorý dole ťahajú najmä automobilky.

A platí, že čo sa dnes udeje v Nemecku, to sa zajtra presunie na Slovensko. Podľa štatistického úradu EÚ Eurostatu sa hrubá domáci produkt, teda celková produkcia tovarov a služieb, v Nemecku znížil v druhom štvrťroku o 0,1 percenta.

„Aktuálne dáta o HDP naznačujú koniec zlatej dekády nemeckej ekonomiky,“ povedal pre agentúru Reuters analytik ING Carsten Brzeski.

Mračná sa sťahujú

Výhľady Slovenska na nasledujúce mesiace nie sú ružové. Nedá sa vylúčiť, že padajúci ekonomický rast zasiahne aj nezamestnanosť, ktorá po dlhej dobe poklesu začne znova narastať.

„Riziká sú stále vychýlené prevažne smerom nadol. Neistota ohľadom formy Brexitu i rozsahu a časovania ďalších protekcionistických opatrení v globálnej ekonomike by sa dali menovať ako hlavné rizika v externom prostredí, od ktorého je malá otvorená ekonomika, akou je aj Slovensko, extrémne závislá.

Ich simultánne pôsobenie by v extrémnom prípade mohlo ekonomický rast vymazať aj úplne,“ myslí si Koršnák. Veľa závisí aj od toho, ako sa „vyspí“ americký prezident Donald Trump.

Ten sa najprv vyhrážal, že uvalí na čínsky tovar v hodnote 300 miliárd eur clá už od septembra, čo by do pár mesiacov poslalo americkú ekonomiku do mínusu, to by prehĺbilo prepad Nemecka a následne by sa do mínusu dostalo aj Slovensko. Svoje vyhrážky Číne napokon Trump zmiernil.

Prehajdákané a rozkradnuté

Trumpové lapsusy predvídať nevieme, nedá sa teda na ne pripraviť. Na čo sa však dá pripraviť, je ekonomický pokles, ktorý vyplýva z prirodzeného vývoja ekonomiky.

Empirické skúsenosti z minulosti hovoria jasnou rečou. Ekonomický pokles, resp. kríza, prichádza za normálnych okolnosti tak raz za sedem až desať rokov.

Kým pokles príde a ekonomike sa darí, treba reformovať ekonomiku tak, aby bola v zahraničnom obchode konkurencieschopná a odkladať si na horšie časy.

To platí pre domácnosti, ako aj vlády. Napríklad od roku 2013 malo Slovensko dodatočné príjmy verejných financií z daní okolo päť miliárd eur, čo je obrovská suma.

Čo sme z toho odložili na horšie časy? Nič, lebo väčšinu vláda prehajdákala a rozkradla. „Slovenskú ekonomiku tak po období relatívne silnejšieho ekonomického rastu čakajú horšie časy, na ktoré sa, zdá sa, nie veľmi pripravila.

Zaostávajúce investície, ktoré v predchádzajúcom ekonomickom cykle vrcholili na výrazne nižších úrovniach, ako v tom predchádzajúcom cykle, znižujú potenciál rýchleho zotavenia po prvotnom odznení externého šoku.

Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda, priestor pre silný fiškálny impulz je limitovaný, keďže Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií a časť dobrého výkonu ekonomiky doslova prejedlo,“ kritizuje pozíciu krajiny pred krízou Koršňák.

Kamenický sa zobudil, chce šetriť

Za takýchto okolností zostávajú ministrovi financií zúfalé apely, ktoré však prichádzajú neskoro. „Každý musí začať sám od seba.

Namiesto ďalších požiadaviek, ktoré prichádzajú na ministerstvo financií na dodatočné peniaze, by mali ministri hľadať úspory vo vlastných rezortoch tak, aby sme dokázali ušetriť ďalšie peniaze,“ povedal pre HN minister financií Ladislav Kamenický, podľa ktorého „je jasné, že ak bude táto náhla zmena rastu ekonomiky pokračovať, bude znamenať zníženie rozpočtovaných príjmov, na čo budeme musieť reagovať na strane výdavkov“.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Do školy s „radosťou“

Po dvoch prázdninových mesiacoch je dosť ťažké presvedčiť deti, aby bežali ráno do školy s…