Ekonomika rastie, pridávajú sa k tomu platy, pribúda práce

Hrubý domáci produkt Slovenska stúpol v druhom štvrťroku medziročne o vyše tri percentá. Ďakovať môžeme najmä veľkým západným ekonomikám, ktoré masívne investujú, čo pomáha nášmu vývozu, najmä automobilkám.

Slovenská ekonomika zažíva jedno z najlepších období svojej histórie. Od začiatku roka 2010 nepozná, čo je to pokles, rastie už sedem a pol roka po sebe. A má to takto ďalej pokračovať, predpovedajú všetci analytici, vrátane Národnej banky Slovenska a ministerstva financií.

Nad priemerom eurozóny

V druhom štvrťroku sa hrubý domáci produkt Slovenska, teda celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, zvýšil medziročne o 3,3 percenta, informoval o tom Štatistický úrad SR.

Je to výrazne viac ako priemer eurozóny, ale zároveň o niečo menej ako v okolitých štátoch – Česku, Poľsku a Maďarsku. „Ak sa hrdíme, že rastieme, treba povedať, že to nie je primárne naša zásluha.

Dôvodom je, že rastú veľké ekonomiky ako Nemecko, Francúzsko či Taliansko, ktoré odoberajú veľkú časť nášho exportu,“ reagoval na najnovšie dáta štatistického úradu hlavný ekonóm Privatbanky Richard Tóth.

Zároveň netreba podľa neho robiť tragédiu z toho, že susedom sa teraz darí o čosi viac. „Je to iba krátkodobý trend, z dlhodobého hľadiska dobiehame životnú úroveň starých členov únie rýchlejšie ako naši susedia,“ dodal.

Fičí finančníctvo, energetika a IT

Rast ekonomiky nie je len nezáživne číslo. Prichádzajú s ním nové pracovné príležitosti aj vyššie platy. V súčasnosti je na Slovensku zamestnaných vyše 2,5 milióna ľudí, čo je o 130 tisíc viac ako pred dvoma rokmi.

Priemerná hrubá mzda v ekonomike stúpla za rok skoro o štyri percentá na 944 € v hrubom. Najviac zarábali ľudia vo finančnom sektore, energetike a v sektore informačných technológií.

Rast ekonomiky by mal podľa analytikov pokračovať aj v nasledujúcich rokoch a s ním aj pokles nezamestnanosti a zvyšovanie platov. Za celý tento rok by sme si mali polepšiť o 3,3 percenta, ten ďalší rok ešte o niečo viac.

Brexit a investície

Sú aj riziká, ktoré tieto predpovede môžu ohroziť. „Isté negatívne riziká vyplývajú z rokovaní o Brexite a ich dopade na euro a na nálady v ekonomike, ako aj z geopolitického vývoja,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Negatívne riziká sú však vyvažované pozitívnymi. „Rýchlejší rast investícií a razantnejší rast eurozóny predstavujú pre slovenskú ekonomiku pozitívne riziko,“ doplnila Muchová.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock