Ekonomika v úvode roka prekvapila vysokým rastom

Ani slušný ekonomický rast slovenskej ekonomiky nezabráni spomaleniu, ktoré príde v nasledujúcich mesiacoch. Budeme radi, ak sa vyhneme vážnejšej kríze. Signály o nej už prichádzajú z každej strany.

Hutnícke firmy prichádzajú o zákazky, automobilky prepúšťajú, dôvera podnikateľov a spotrebiteľov klesá. Ľudia už menej kupujú a viac šetria. A slovenskí politici sa správajú akoby sa hrali na slepú babu.

Zakrývajú si oči pred tým, že je najvyšší čas v rozpočte šetriť, aby boli peniaze vtedy, keď to budú ľudia a firmy najviac potrebovať. Slovenská ekonomika v úvode roka prekvapila slušným rastom.

V porovnaní s rovnakým obdobím vlani vzrástla v prvom štvrťroku tohto roka až o 3,7 %, čo je o 0,1 % viac ako v závere minulého roka. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR.

„Napriek dlhodobo sa zhoršujúcim indikátorom sentimentu v Európe, sa rast európskych priemyselníkov v úvode roka zatiaľ nespomaľoval, čo pravdepodobne pomohlo aj slovenským firmám a exportérom,“ reagoval na čísla o vývoji hrubého domáceho produktu analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Karty miešajú Nemci

Ekonomika vysokým rastom zaskočila mnohých ekonómov, ktorí však napriek tomu tvrdia, že ide len o krátkodobý výkyv.

Všetko naznačuje, že sa čoraz viac približujeme k spomaleniu, čo v konečnom dôsledku bude znamenať zmiernenie, alebo zastavenie rastu platov, rastu zamestnanosti a možno aj o niečo vyššie ceny.

Ekonómovia sa zhodujú, že zdrojom nášho spomalenia v najbližších mesiacoch bude najmä Nemecko. „Nakoľko sme malá proexportne orientovaná ekonomika, to ako sa darí nám, záleží vo veľkej miere od toho, ako sa darí naším hlavným obchodným partnerom.

A tým najvýznamnejším je práve Nemecko,“ povedala ekonómka Poštovej banky Jana Glasová. Nemci sa v závere minulého roka len tesne vyhli recesii, ktorá nastáva vtedy, keď sa ekonomika prepadne v dvoch štvrťrokoch po sebe.

Tento rok opäť začali rásť potom, ako vlani, okrem spomalenia dopytu, nimi zatriasol problém s chýbajúcim technickým certifikátom pre autá (WLTP).

Od septembra už musí byť v rámci EÚ samozrejmou súčasťou každého auta v predaji. Mnohí predajcovia sa preto pred jeho vstupom do platnosti predzásobili, čo spôsobilo neštandardné výkyvy v predaji a rozkolísalo nemeckú ekonomiku.

„Rast nemeckej ekonomiky v úvode roka podporil najmä domáci dopyt, pravdepodobne vrátane stavebníctva, ktoré ťažilo z priaznivejších poveternostných podmienok počas tohtoročnej zimy a dá sa očakávať, že v druhom štvrťroku sa už podobné čísla nezopakujú,“ myslí si Koršňák.

Hutníci skracujú prácu

Signálov o spomalení pribúda z každej strany. Napríklad dôvera priemyselníkov, že sa im v nasledujúcich mesiacoch bude dariť, klesá. Je najnižšia za posledných 6,5 roka.

Indikátori dôvery sú takzvaným predstihovým ukazovateľom, čo znamená, že dopredu ukazujú, ako sa s veľkou pravdepodobnosťou bude v nasledujúcich mesiacoch vyvíjať ekonomika.

Funkciu predstihového ukazovateľa plnia aj niektoré odvetvia priemyslu, napríklad hutníctvo. Tam to vrie. Znížený záujem o produkciu oceliarov začali firmy prenášať do úsporných opatrení.  Napríklad U.S. Steel Košice prechodne o jeden deň skrátil pracovný týždeň.

„Tradičné predstihové odvetvia, ako hutnícky priemysel, či výroba z gumy, plastov a výroba stavebných materiálov hlásili, poklesy už v prvom štvrťroku, čo by rovnako mohlo signalizovať nižšiu produkciu v exportných odvetviach v nasledujúcich štvrťrokoch,“ zamýšľa sa Koršňák.

Trump a Brexit to zhoršujú

Nálada podnikateľov sa zhoršuje aj v Nemecku. Ifo index, ktorí hodnotí názory ekonomických expertov na budúci ekonomický vývoj, sa v máji znížil.

O horších časoch hovorí aj významný predstaviteľ vedenia Európskej centrálnej banky, ktorá zodpovedá za menovú politiku eurózóny, Olli Rehn. Ten pre nemecký denník Handelsblatt povedal, že aktuálne údaje z trhu naznačujú, že ekonomika eurozóny sa spomalí.

Aj obchodníci už cítia, že prichádza kríza, v tom lepšom prípade spomalenie rastu ekonomiky. Ľudia pod vplyvom negatívnych správ začínajú byť opatrnejší. Menej kupujú a o čosi viac sporia.

„Slovenské domácnosti sa v úvode začali presúvať od spotreby viac smerom k úsporám, keď sa pozvoľne začala zhoršovať ich spotrebiteľská dôvera, pravdepodobne pod záplavou negatívnych správ z európskej a globálnej ekonomiky,“ povedal ekonóm Koršňák.

Stále však zostáva miernym optimistom a skôr ako o kríze, hovorí o spomalení. Avšak s jednou výnimkou – ak vývojom nezatrasú nezodpovedné rozhodnutia politikov – v kurze je najmä americký prezident Donald Trump, či čudné politické divadlo, ktoré už vyše dva roky predvádzajú vo Veľkej Británii.

„Nástup novej krízy v našom základom scenári zatiaľ neočakávame, hoci zraniteľnosť európskej ekonomiky sa jednoznačne zvýšila.

Rizikami, ktoré by mohli viesť až k poklesu ekonomickej aktivity v Európe, ostávajú tvrdý Brexit (jeho pravdepodobnosť sa však výrazne znížila, minimálne do októbra) a globálny protekcionizmus, prekvapiť by však mohol i rozsah očakávaného cyklického spomalenia americkej ekonomiky,“ myslí si Koršňák.

Kríza nie je nič neštandardné

Kríza nie je neštandardný jav, netreba sa však nechať ňou zaskočiť. „Otázka ekonomického spomalenia je realita. Nevidíme za kopec, ale vieme, že je za ním zlé počasie.

Nevieme  ako veľmi zlé, ale treba sa na to pripraviť,“ povedal v jednom zo svojich posledných vystúpení v pozícii ministra financií Peter Kažimír.

Mal úplnú pravdu, len škoda, že o nej nedokázal hovoriť oveľa skôr a zároveň o nej presvedčiť svojho bývalého šéfa a bývalého dlhoročného premiéra Roberta Fica.

Tento tandem nebol za sedem posledných rokov schopný vytvárať v štátnom rozpočte prebytky a tým finančné rezervy pre krajinu na horšie časy, hoci do rozpočtu prišlo od roku 2012, teda od čias druhej Ficove vlády, navyše skoro osem miliárd eur.

Ak bude vláda teraz chcieť pomáhať ekonomike v kríze, tak len za cenu veľkého zvyšovania dlhu, čo môže zvýšiť riziko bankrotu ekonomiky.

A to navyše v  situácii, keď tu máme zdecimované školstvo, zanedbané zdravotníctvo, zhoršujúce sa podnikateľské prostredie a nefungujúce súdnictvo, ktoré nie je schopné, ani po 30-tich rokoch od pádu komunizmu, u nás zabezpečiť vymožiteľnosť práva pre ľudí aj podnikateľov.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock