Domov Ekonomika Euro máme na Slovensku už 10 rokov

Euro máme na Slovensku už 10 rokov

0
0

Spoločná európska mena priniesla Slovensku viac výhod ako nevýhod. Cenovú stabilitu, viac investícií, vyšší hospodársky rast a nižšie úrokové sadzby, z ktorých profitovali ľudia aj vláda. Do budúcnosti však zostáva veľkým rizikom nedostatočná koordinácia rozpočtových politík členských štátov eurozóny.

Euro ukázalo svoju životaschopnosť a hoci mu niektorí ekonómovia predpovedali, že nevydrží ani desať rokov, v súčasnosti oslavuje už svoje 20. narodeniny.

Spolu s americkým dolárom sú z pohľadu atraktivity a významnosti dvoma najvýznamnejšími svetovými menami. Súčasťou eurozóny, kam patrí 19 z 28 krajín Európskej únie je už desať rokov aj Slovensko.

Val pred špekulantmi

Podľa väčšiny ekonómov bolo euro pre Slovensko prínosom. Malá a otvorená ekonomika, akou je Slovensko, má v „menovom prístave“ eurozóny väčšiu záruku pred rôznymi útokmi špekulantov na medzinárodných finančných trhoch.

„Prudké prehĺbenie globálnej recesie pociťovali v čase svetovej krízy naši susedia doslova zo dňa na deň. Maďarský forint, česká koruna aj poľský zlotý sa veľmi prudko oslabili — v rozsahu viac než 20 percent — a to iba v priebehu pár mesiacov od septembra 2008 do jari 2009.

Keďže sme mali na Slovensku už od leta 2008 korunu zafixovanú voči euru, tak sme sa prudkým oslabeniam úplne vyhli,“ povedal pre SME bývalý hlavný ekonóm Sberbank na Slovensku Vladimír Vaňo.

Oslabenie národnej meny síce na jednej strane hrá v prospech exportu, spôsobuje však rast cien dovážaných tovarov a predražuje napríklad aj dovolenky či nákupy v zahraničí.

Oveľa nižšia inflácia

Jednou z veľkých obáv, ktoré sa šírili pred zavedením eura, bol strach z vysokého rastu cien, ktoré malo spôsobiť zaokrúhľovanie. Ľudia sa báli, že to roztočí inflačnú špirálu.

Rôzne bulvárne médiá tento strach umocňovali tým, že používali nie príliš objektívne informácie o pocitoch ľudí z rastu cien po zavedení eura v krajinách západnej Európy. Pocity ďaleko presahovali oficiálne dáta o vývoji inflácie.

„Vývoj po roku 2009 tieto obavy nepotvrdil. Komplexný systém ochrany spotrebiteľa prispel k nízkemu vplyvu výmeny korún za eurá na infláciu a neskorší vývoj bol charakterizovaný veľmi nízkou infláciou,“ uvádza sa v analýze Národnej banky Slovenska (NBS).

Priemerná inflácia od prijatia eura, teda za posledných desať rokov, dosiahla podľa NBS u nás v priemere 1,3 percenta ročne. To je výrazne menej ako v dekáde pred vstupom do eurozóny.

„Počas desiatich rokov pred zavedením eura sme mali priemernú ročnú infláciu 6,1 percenta,“ pripomínajú analytici NBS.

Bez prevodu a poistenia

Firmám pomohlo najmä to, že im odpadli transakčné náklady na výmenu mien pri obchodovaní so zahraničím. Až 80 percent nášho vývozu smeruje do krajín, ktoré používajú euro, teda rovnakú menu ako my.

Firmy preto ušetrili ťažké milióny eur. Odpadli aj náklady na poisťovanie proti kurzovým výkyvom. „To sa prejavilo vo vyššom dovoze a vývoze, dôsledkom čoho bol rýchlejší aj domáci hospodársky rast,“ uvádza sa v analýze NBS.

Ľudia bezprostredne profitovali z eura najmä cez nižšie úroky. „So zavedením eura v mnohých krajinách podstatným spôsobom klesli úrokové sadzby a pôžičky sa stali výrazne lacnejšími.

Priemerné hypotekárne sadzby klesli postupne z 5,7 percenta v roku 2002 na 2,2 percenta v roku 2017,“ povedal hlavný ekonóm Českej sporiteľne Dávid Navrátil. Z nižších úrokov mali zisk aj vlády. Slovensko takto ušetrilo za desať rokov desiatky miliónov eur na nižších úrokoch zo štátneho dlhu.

Zabudli na reformy

Prínosy eura však neboli také ako sa očakávalo. A to pre globálnu hospodársku krízu a dlhovú krízu v eurozóne, ktoré negatívne zasiahli zahraničie aj nás.

Absencia reforiem počas Ficových vlád je ďalším dôvodom, prečo boli úžitky z eura nižšie. „Kým v roku 2008 bolo Slovensko v rebríčku Svetovej banky Doing Business na 32. mieste, po desiatich rokoch sme na 39. mieste.

Strata inštitucionálnej konkurencieschopnosti oproti krajinám na podobnej úrovni rozvoja zhoršuje naše možnosti presadiť sa na zahraničných trhoch,“ pripomínajú analytici centrálnej banky.

Myslí si to aj bývalý eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia, podľa ktorého členstvo v eurozóne neznamená automatickú záruku hospodárskeho rozvoja.

„Členstvo v eurozóne nie je bianko šek,“ citovala SITA bývalého komisára s tým, že „zodpovedná hospodárska politika sa nemôže skončiť splnením maastrichtských kritérií pri vstupe krajiny do eurozóny, ale musí pokračovať zodpovednými rozhodnutiami aj po prijatí spoločnej meny“.

Chýba spoločná rozpočtová politika

Ani euro nie je bez rizík. Jeho najväčšia hrozba sa skrýva v tom, že plne integrovanú a spoločnú menovú politiku nedopĺňa dostatočná koordinácia rozpočtových politík členských štátov.

Mnohé z nich „podkurujú“ euru tým, že nedodržiavajú základné princípy, ktorými sú verejný dlh pod 60 percentami HDP a zodpovedné hospodárenie vlád, ktoré majú v dobrých časoch šetriť a deficitné hospodárenie v rozpočte využívať v čase kríz maximálne do 3 percent HDP.

„Prežitie eurozóny si vyžaduje fiškálnu harmonizáciu. Bez nej si nemôžeme byť istí, že euro tu bude s nami aj o desať rokov,“ cituje Trend analytika Trim Alfa Rolanda Ižipa.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Mládež ŠKP sa v Prahe nestratila

Veľkonočný víkend patril aj hádzanej. V Prahe sa uskutočnil jeden z najväčších a najstarší…