Zahraničie Európska obrana na rázcestí – šanca na úspech? Publikované 15. júna 2017 0 0 Začiatkom marca tohto roku vydala Európska komisia Bielu knihu o budúcnosti Európy do roku 2025, pričom na ňu nadväzovala postupnými diskusnými dokumentmi pre rôzne oblasti spolupráce. Ako posledným zo štvorice diskusných dokumentov bol začiatkom júna predstavený dokument zameraný na budúcnosť európskej obrany. Tento aj oficiálne vyvolal otázku, ktorá už dlhšie rezonuje nielen v odbornej, ale aj laickej verejnosti o zaisťovaní obranyschopnosti členských štátov Európskej únie. Impulzov bolo viacero, možno aj neustále vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o európskej zodpovednosti za svoju obranu, ako aj posledné vyjadrenia nemeckej spolkovej kancelárky Angely Merkelovej. „Časy, v ktorých sme sa mohli úplne spoľahnúť na iných, sú preč“, povedala na margo stretnutia s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po summite krajín G7 v talianskej Taormine koncom mája tohto roku. Následne vyslovila mobilizujúce slová „My, Európania musíme skutočne vziať náš osud do našich vlastných rúk… Musíme však vedieť, že musíme bojovať za našu budúcnosť sami ako Európania“. Práve otázka európskej bezpečnosti patrí medzi zásadné otázky fungovania Európskej únie ako mierového projektu pre budúce generácie. Dokument o európskej obrane Preto Federica Mogherini, podpredsedníčka Komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predstavila tento diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany, ktorý nastoľuje ďalšie možnosti pre všetky členské štáty. Európska únia a jej obyvatelia sa pravidelne podľa výskumu Eurobarometra posledné roky obávajú prisťahovalectva, terorizmu, kriminality, malého vplyvu EÚ vo svete. Ak sa pozrieme za hranice Európskej únie vidíme často spory o územia, boj o zdroje, veľké množstvo hospodárskych ako aj vojenských konfliktov. Práve tieto obavy a negatívne trendy vo svete môže EÚ vyriešiť len silnejšou a sebavedomejšou bezpečnostnou a obrannou politikou. Dokument predstavil tri možnosti vývoja bezpečnostnej a obrannej kooperácie, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a vytvárajú možnosti s rôznou hĺbkou spolupráce a integrácie: Spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany – dobrovoľná ad hoc spolupráca členských krajín, kedy by sa rozhodovali od prípadu k prípadu, aj keď by sa obrana posilnila, zostala by obmedzená možnosť rozsiahlejších operácií, pričom na zásadné obranné snahy by fungovalo spojenie NATO a EÚ. Zdieľaná bezpečnosť a obrana – postupné posilňovanie obrannej spolupráce, nielen vo forme spoločných operácií, cvičení, angažovania sa v ochrane hraníc a teritória, obrany voči kybernetickým hrozbám, terorizmu a celému ďalšiemu spektru hrozieb. V konečnom dôsledku by prišlo aj k zlúčeniu výcviku, obranného financovania, čo by prinieslo bezpochyby úspory pre všetky členské štáty. Spoločná obrana a bezpečnosť – smeruje k spoločnej obrane všetkých členských štátov, všetky štáty EÚ by navzájom prevzali svoje záväzky a zodpovednosť za obranu a bezpečnosť celej Európskej únie. Vytvorila by sa integrovaná spoločná solidarita pri pomoci a odstraňovaní hrozieb, ktorým sú členské štáty vystavené. Podobná výzva tu už bola Tu vyvstáva otázka ďalšieho smerovania. Na začiatku 50. rokov 20. storočia, krajiny po dvoch svetových vojnách stáli pred zásadným rozhodnutím, ako zachovať mier vo svete a zamedziť vzniku vojnového konfliktu na území Európy. Aj keď prvé kroky naznačovali smerovanie k spoločnej bezpečnostnej a obrannej spolupráci, krajiny sa rozhodli pokračovať ďalej bez obrannej integrácie s posilnením ekonomického faktora. Možno hrozba vtedajšej doby, rozpínavosť Sovietskeho zväzu smerom na západ, nebola dostatočná, alebo sa báli samostatného jednania a spoľahli sa na silného partnera zo zámoria. Dnes čelí Európska únia podobnej výzve ako v minulosti, identifikujeme dnes niekoľko zásadných hrozieb ako sme spomenuli vyššie. Obávame sa ich nárastu, dokonca sme dnes ďalej, nechceme sa spoliehať na druhých, ale sami na seba. Sme teda pripravení prevziať na seba zodpovednosť, solidaritu za druhých, za mierové spolužitie pre naše deti a budúce generácie? Túto odpoveď si musí zodpovedať každý členský štát sám. Ale opakovaná situácia z pred 70 rokov, ako sa nám opakuje znova dnes, sa môže zopakovať až o ďalších 70 rokov, ale to už možno nebude čo ochraňovať. jus, foto: shutterstock
