Európsky extrémistický experiment s podporou Bieleho domu

Takmer by sa mohlo zdať, že v poslednom čase sa slovo „extrémizmus“ zaradilo do nášho politického slovníka. A to až natoľko, že už sme prestali vnímať, čo extrémizmom je a čo nie je.

Stranám, ako je kotlebove ĽSNS by tento prívlastok dal takmer každý kritickejšie zmýšľajúci človek, väčším problémom ale je, keď sa k extrémnym názorom hlásia aj slovenské politické strany, ktoré sa doteraz správali viac – menej štandardne.

Bratislavské stretnutie

Inak sa nie je možné pozerať ani na stretnutie európskych extrémistov, ktoré sa pred dvomi týždňami, na pozvanie Hnutia Sme Rodina Borisa Kollára, odohralo v Bratislave s názvom „Za Európu suverénnych národov“.

Určite nie je potrebné pripomínať, že európska rodina radikálov a extrémistov sa v posledných rokoch v Európe „utešene“ rozrástla.

Stálice ako Francúzka Le Penová, taliansky vicepremiér Salvini, švédski neonacisti, holanďan Wilders, hlavný podporovateľ Brexitu v Británii Farage, ale aj nové prírastky v podobe maďarského premiéra Orbána, či viacerých prominentných členov Alternatívy pre Nemecko, sa nikdy netajili svojimi radikálnymi názormi na migráciu, slobodu tlače, slobodu slova, riadenie štátov, z ktorých pochádzajú, a v neposlednom rade aj Európskej únie.

Protieurópske ultrapravicové Hnutie – fúka vietor z USA?

To, že si extrémistické politické strany naprieč Európou rozumejú, asi nie je tajomstvom, ale ich prílišná organizovanosť a nespočetné stretnutia priťahujúce pozornosť v poslednom období upriamujú pozornosť na jednu z „neziskových“ brusselských organizácií – The Movement (v preklade – „Hnutie“), ktoré vďaka svojmu zakladateľovi rozvírilo prach radikalizmu a extrémnych pravicových názorov.

„Hnutie“ vzniklo v roku 2017 a jeho zakladateľom nie je nikto iný, ako bývalý strategický poradca Donalda Trumpa – Steve Bannon.

Tento mimoriadne vplyvný bývalý vysokopostavený úradník Bieleho domu, ktorému sa pripisuje nielen súčasný obraz politiky USA v podobe odporu voči migrantom, stavba mexického múru, podpora globálnej obchodnej vojny, tvrdý postoj USA voči niektorým krajinám blízkeho východu, ale aj významný podiel na samotnom víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách, sa nikdy netajil svojimi krajne pravicovými názormi.

Nakoniec, aj samotné „Hnutie“, ktoré v roku 2017 založil, si za základné ciele kladie „šírenie krajne pravicových názorov v Európe“, „zoskupenie európskych hnutí extrémnej pravice a populistov“ a „podkopanie základov európskej integrácie“.

Boris Kollár: „Z noci na ráno sme sa stali extrémistami“

Bratislavské stretnutie európskych pravicových extrémistov sa samozrejme nezaobišlo bez protestov verejnosti, ktorá sa ohradila voči nástupu neofašizmu a extrémneho nacionalizmu v Európe.

Šéfa Hnutia Sme Rodina to samozrejme rozčertilo a protestujúcich označil za „liberálov, neomarxistov a slniečkárov“.

Dúfajme iba, že Boris Kollár tentokrát doplatil iba na neskúsenosť svojej politickej strany so zahraničnou a európskou politikou a nezaradil sa do radu extrémistických strán, ktoré sa účasťou na celom rade týchto stretnutí, to bratislavské nevynímajúc, prihlásili k základným myšlienkam Hnutia Trumpovho exporadcu v Európe.

Hlásiť sa totiž k výzve Steva Bannona, ktorý hovorí, že „pravicový populistický nacionalizmus je to, čo bude vládnuť (Európe) v budúcnosti“ (Daily Beast), by bola asi prisilná káva nielen pre obraz Kollárovej strany, ale aj pre jeho budúcich koaličných partnerov.

Martin Sokol, foto: SITA, facebook