Ekonomika Fantazmagórie ministerky Matečnej korupciu v pôdohospodárstve nevyriešia Publikované 11. apríla 2018 0 0 Ministerka Matečná s premiérom Pellegrinim. Ministerka pôdohospodárstva Matečná sa tvári, že bojuje proti obrovským podvodom v jej rezorte. Na vyriešenie problémov s katastrálnymi územiami pýta obrovské sumy, ktoré štát nemá šancu zohnať ani za desiatky rokov. Rozkrádanie štátnych peňazí veselo pokračuje ďalej. Kým donedávna sa pri zmienke o štátnom rozpočte spomínali platy učiteľov a lekárov, sociálne balíčky, deficit či vianočné dôchodky, dnes sú najviac pretriasaným pojmom verejných financií agrodotácie, pojem, ktorý ešte pred pár týždňami takmer nikoho nezaujímal. Okrem tých, ktorí ich inkasovali. Medzi nimi aj takí, čo pripomínajú skôr mafiánov ako podnikateľov. Ročne delia pol miliardy eur Spôsob rozdeľovania viac ako 500 miliónov eur dotácií zo štátneho rozpočtu a eurofondov ročne vyvoláva veľké pochybnosti. Dotácie sa rozdávali ľuďom, ktorí nemali k pozemkom, na ktoré získavali dotácie, žiaden právny vzťah, ani nájomný. Stačilo, aby párkrát preukázali, že sa o pozemok starajú, napríklad že ho kosia, alebo doložili obrábanie pôdy, hoci len naoko, keď poslali traktory, aby z času na čas prebehli lánom poľa bez reálnej práce. „Po zavraždení Jána Kuciaka, ktorý písal aj o tejto talianskej skupine a prepojeniach až na Úrad vlády bývalého premiéra Fica, viaceré kritické zistenia potvrdili aj poslanci z Európskeho parlamentu. Po návšteve Slovenska vyhlásili, že zneužívanie dotácií z európskych fondov môže byť na Slovensku systematické. Podľa nich až 23 percent európskych fondov na Slovensku putuje do firiem s nedostatočne známym vlastníkom,“ píše sa v najnovšej analýze týždenníka Trend. Opatrenia na zastavenie agropodvodov • Sfunkčnenie polície, prokuratúry a súdov: bez rýchleho a účinného zásahu nezávislých orgánov činných v trestnom konaní a súdnictva nemožno nastoliť spravodlivosť. • Preskúmavanie vzťahu užívateľov k pôde: štát prispieva k sporom medzi farmármi, dotácie vypláca na základe vyhlásení o obrábaní pôdy a spory prenecháva na súdy, na ktoré malí vlastníci pôdy nemajú peniaze. • Sprísnenie sankcií za zneužívanie verejných financií: podvodníci v agrorezorte dnes zvyčajne iba prídu o neoprávnene získané dotácie, ak to kontroly u nich zistia. Žiadny iný postih im nehrozí. • Preverovať podnikateľskú minulosť majiteľov fariem: štát ignoruje nástup nových agrobarónov, ktorí poskupovali desiatky fariem a obrovské rozlohy poľnohospodárskej pôdy. (Zdroj: týždenník Trend) Taliansky zlomok V médiách sa uvádza, že dotácie za takmer 70 miliónov eur, ktoré u nás dostali od vlády talianski podnikatelia prepojení na najväčšiu vládnu stranu Smer, sú len zlomkom podvodov a rozhodujúcu väčšinu z nich spáchali tunajší kvázi agropodnikatelia s kontaktami na štátnych úradníkov, políciu, prokuratúru aj súdy. Zatiaľ najvypuklejším príkladom je prípad exposlankyne Smeru Ľubice Roškovej, ktorej firma Agro‑Porúbka (predtým Gard) brala podľa Denníka N desaťtisíce eur na pozemky serióznych poľnohospodárov, ktorí si pôdu obrábali sami. Rovnako sa neštítila pýtať štátne peniaze na asfaltové parkovisko, ktoré vydávala za ornú pôdu a trávnaté porasty. „Ďalším absurdným miestom, na ktoré dostávala Roškovej firma dotácie, je malé dedinské letisko v obci Trhovište pri Michalovciach, určené pre malé lietadlá na letecké práce v poľnohospodárstve, napríklad rozprašujúce pesticídy. V registri Dopravného úradu je pri ňom poznámka – nepoužiteľné. Podľa štátneho katastra ide o zastavané plochy a na tie nie je možné brať agrodotácie,“ uvádza sa v denníku N. Iné prípady podľa Trendu hovoria, že vlastníci hotela Zlatý kľúčik v Nitre dostali agrodotácie takmer 2,5 milióna eur. Bolo to za druhej Ficovej vlády, keď ministerstvo pôdohospodárstva riadil Ľubomír Jahnátek, s ktorým boli vlastníci hotela spájaní. Jednoduchopoctivá práca Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná začala ráznejšie konať až po vražde novinára Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, keď pre prípad Roškovej prepustila troch ľudí. Pýta si peniaze na informatizáciu a digitalizáciu, aby mohla lepšie kontrolovať prerozdeľovanie dotácií. Ďalšia vec, ktorá podľa nej môže zlepšiť dnešnú situáciu je urobenie poriadku v katastrálnych územiach. Podľa Trendu na to pýta asi 4 miliardy eur, čo je zhruba 1/4 ročného rozpočtu vlády. Jednoduché krádeže chce tak riešiť obrovskými zdrojmi daňových poplatníkov, ktoré sa pohybujú v rovine fantazmagórií. Pritom často stačí poctivý a seriózny prístup štátnych úradníkov. „Asi najviac prekvapí to, že pri výplatách stoviek miliónov eur priamych platieb štát vôbec neskúma právoplatnosť kľúčových dokladov, na základe ktorých si farmár žiada o dotácie. Nájomné zmluvy k poliam preveruje štát iba formálne. Práve z toho vznikajú veľké spory medzi farmármi, ktoré často prerastajú aj do násilia,“ uvádza sa v analýze Trendu. Ján Bystriansky, foto: SITA
