Fico sa spojil s fašistami a nasmeroval Slovensko na grécku cestu

Robert Fico

Zhruba pred rokom prišiel v priebehu pár týždňov o premiérske kreslo. Moc, ktorú si systematicky budoval, sa oslabila. Odvtedy to ide s Ficom dolu vodou. Pád sa snaží všemožne zastaviť. Nehľadí na ľudí. Navrhuje opatrenia a zákony, ktoré môžu priviesť slovenskú ekonomiku do bankrotu.

Posledným sociálnym inžinierstvom Fica je dôchodkový strop, ktorý ústavnou väčšinou schválil parlament. Toto harakiri môže zvýšiť dlh krajiny v prepočte na jedného obyvateľa z 8 na vyše 33 tisíc eur.

To znamená bankrot a sním spojený dramatický pokles životnej úrovne. A výrazne zníženie penzií budúcich dôchodcov. Zámer, ktorý mal byť len nezmyselným ekonomickým úletom Smeru, sa v priebehu minulého týždňa stal realitou.

Poslanci ústavnou väčšinou viac ako 90 hlasov schválili zavedenie ústavného stropu pre dôchodkový vek na 64 rokov.

Strop prešiel s podporou Smeru, Sme Rodina, SNS, fašistov z ĽSNS a časti poslancov Mostu-Híd, ktorí ešte donedávna boli proti. Špekuluje sa, že Ficov Smer s nimi toto hlasovanie zobchodoval.

Počin alebo zločin?

Tak závažnú zmenu sociálneho systému, akou je zastropovanie dôchodkového veku v Ústave, navrhli poslanci Smeru Robert Fico a Erik Tomáš bez akýchkoľvek prepočtov a analýz, čo je veľmi nezodpovedné, pretože bez toho nemôžu vedieť koľko takýto návrh bude stáť a či naň bude mať štát peniaze.

Ich sociálne inžinierstvo bez analýz má len jedno vysvetlenie. Je ním snaha zapáčiť sa voličom a získať politické body nech to stojí, čo to stojí.

Fico označil ústavný strop ako sociálny počin, prepočty renomovaných ekonomických think-tankov však ukazujú, že išlo skôr o ekonomický „zločin“.

„V doložke vplyvov chýba vyčíslenie týchto nákladov a tiež návrhy na ich kompenzáciu tak, aby sa nezhoršila dlhodobá udržateľnosť verejných financií v porovnaní so súčasným stavom,“ uvádza sa v analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Je to nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorú pred niekoľkými rokmi zriadil parlament ústavným zákonom.

Ficova cesta k bankrotu krajiny

Keď sa sociálni inžinieri so Smeru nemali k činu, musela dôchodkový strop zanalyzovať rozpočtová rada. Z výpočtov rady vyplývajú tri zásadné závery.

Po prvé, zavedením stropu stúpne dlh tak, že ekonomika sa ocitne na hranici bankrotu. Vládny dlh, ktorý je v súčasnosti asi 44 miliárd eur, by len skrze toto opatrenie mohol do roku 2065 stúpnuť o vyše 300 percent na takmer 180 miliárd eur.

V prepočtu k hrubému domácemu produktu (HDP) je to nárast zo zhruba 50 na vyše 130 percent, čo je ďaleko za bezpečným pásmom. Ekonómovia hovoria, že naša krajina vie uniesť maximálne 60, možno 70 percent HDP bez toho, aby sme zbankrotovali.

To čo je navyše, je cesta do Grécka, ako sa v poslednom desaťročí ľudovo hovorí bankrotu štátu. Po druhé, dôchodky môžu klesnúť až o pätinu. A ak tomu bude vláda chcieť zabrániť, bude musieť drasticky zvýšiť dane a odvody alebo rovnako drasticky znížiť peniaze, ktoré idú do školstva, zdravotníctva alebo na diaľnice.

„Uvedené opatrenie pri zachovaní ostatných parametrov dôchodkového systému povedie automaticky k nižším novopriznaným dôchodkom (nižší počet odpracovaných rokov) a zároveň vyšším finančným nákladom (viac dôchodcov), ktoré nevyhnutne budú musieť byť nejakým spôsobom financované,“ uvádza sa v analýze Rady.

Kopanec pre ekonomiku

Tretím zásadným záverom rady je negatívny vplyv na ekonomiku. „Pri takýchto významných rozhodnutiach je nevyhnutné vziať do úvahy vplyvy na makroekonomický vývoj, verejné financie, podnikateľov a domácnosti.

Uvedené opatrenie by totiž v časoch najväčšieho starnutia znížilo počet ľudí na trhu práce, čo by sa prejavilo v spomalení potenciálneho ekonomického rastu, a teda v nižšej životnej úrovni,“ konštatuje rada.

Podľa nej by výkonnosť ekonomiky by v roku 2067 mohla byť o viac ako 9 percent nižšia, čo by „negatívne pocítila celá populácia vrátane dôchodcov“.

Kým v súčasnosti pripadajú na jedného penzistu zhruba traja pracujúci, v nasledujúcich desaťročiach sa tento pomer zníži na menej ako jedného pracujúceho na dôchodcu.

K podobný záverom, ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, prišiel aj Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií.

Ján Bystriansky, foto: SITA