Domov Ekonomika Fico už v roku 2012 predpovedal, ako bude vyzerať Pellegriniho rozpočet

Fico už v roku 2012 predpovedal, ako bude vyzerať Pellegriniho rozpočet

0
0

Vládny návrh rozpočtu na budúci rok ráta s dierou okolo 500 miliónov eur. Národná banka tomu neverí a hovorí, že to bude až trojnásobne viac.

Podobný scenár sa napĺňa aj v tomto roku, keď malo Slovensko prvýkrát v histórii hospodáriť vyrovnane. Namiesto nuly však bude deficit cez miliardu eur. Za dva roky tak vláda vystrúha dlh každému jednému občanovi, aj tomu, ktorý nezarába, vyše 460 eur.

Asi tri mesiace potom, čo Robert Fico na jar v roku 2012 preberal vládu po Ivete Radičovej, ostentatívne pred kamerami roztrhal štátny rozpočet, ktorý predkladala v decembri 2011 a označil ho za obyčajný zdrap papiera.

„Problém je v tom, že vláda Ivety Radičovej schválila v roku 2011 rozpočet na rok 2012. Mali sme obrovské množstvo výhrad a považovali sme ho za úplne nereálny.

Až 500 miliónov eur je rozdiel oproti tomu, čo naplánovala predchádzajúca vláda. Takto nekvalitne bol prijatý rozpočet na rok 2012,“ povedal vtedy dvojnásobný premiér Fico. Ani nevedel aké prorocké gesto vtedy urobil.

Fico jasnovidec

Ak vtedy hovoril o nekvalitnom a zle zostavenom rozpočte, tak jeho slová dnes platia trojnásobne. Pri pohľade na rozpočty Ficových vlád, vrátane tej, ktorú vedie Pellegrini, sa len ťažko vyberá, ktorý je horší.

Podvody v príjmoch, keď sa plánujú aj také, ktoré sa nikdy nevyberú, vymyslený vyrovnaný rozpočet, ktorý sa v skutočnosti nikdy nedodrží, štedré sociálne balíčky, na ktoré vláda nemá a musí si na preto požičať v bankách.

Ale aj viac ako 20-percentné zvýšenie platov v štátnej správe, na ktoré rovnako vláda nemá a preto sa ešte viac zadlží. Podvody vo výdavkoch, ktoré sa nenaplánujú, ale v priebehu roka sa vymyslia a minú.

Viac ako 30-percentný nárast výdavkov na priamu spotrebu vlády, teda prejedenie. To sú v skratke najťažšie prešľapy vo verejných financiách za posledných sedem rokov.

Národná banka vláde neverí

Z tejto charakteristiky sa nevymyká ani najnovší návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý minulý týždeň na poslednú chvíľu schválila vláda a hneď na to ho predložila aj do parlamentu tak, aby to stihla v zákonnom termíne, teda do 15. októbra.

O biede druhého Pellegriniho rozpočtu vypovedá extra nízka dôvera, ktorú mu adresujú renomované domáce aj zahraničné inštitúcie.

Návrh ráta s deficitom 0,49 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo je zhruba 500 miliónov eur, no väčšina inštitúcií si myslí, že je to iba zbožné želanie vlády, ktoré sa nesplní.

Najhoršiu známku vystavuje rozpočtu Národná banka Slovenska. V roku 2020 očakáva deficit, ak sa neprijmú primerané protiopatrenia, až 1,5 percenta HDP, čiže skoro 1,5 miliardy eur.

Je to trikrát viac ako predpokladá vláda. Paradoxné je, že na čele Národnej banky je Peter Kažimír, dlhoročný minister financií Ficových vlád, z ktorého sa takto nepriamo stáva jeden z kritikov aktuálneho rozpočtového hospodárenia vlády.

Ani Medzinárodný menový fond si nemyslí, že vláda dodrží, čo sľúbila a schodok vidia na 0,9 percenta HDP. K nim sa o pár týždňov pripojí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jej odhad bude zrejme veľmi blízko tomu, čo hovorí Národná banka.

Vyrovnaný rozpočet: poistka pred bankrotom

Slovensko teda ani na budúci rok nebude mať vyrovnaný rozpočte a vláda si tak na chod štátneho aparátu a štátne politiky bude musieť znova požičať stovky miliónov eur.

A znovu to nebude na zmysluplné investície napríklad v školstve, zdravotníctve alebo na opravu potrebných ciest prvej triedy či na vlaky, ale na prejedanie.

Rozpočet je totiž plný predvolebných návrhov, ktorými vláda pridáva rodičom na materskej, dôchodcom, ale aj zamestnancom vo verejnej a štátnej správe.

Pridáva aj ostatným zamestnancom, a to znížením daní o 3 až 8 € mesačne v závislosti od výšky zárobku. Dane z 19 na 15 percent vláda znižuje aj malým podnikateľom a živnostníkom.

Životom na dlh vláda ohrozuje krajinu aj vlastných občanov. Vyrovnaný rozpočte nie je niečo zbytočné a nepotrebné, ako o tom hovoria vládni politici. Je to nevyhnutnosť, ak nechceme zadlžiť budúce generácie ľudí a vystaviť krajinu riziku bankrotu.

Ministri ignorujú efektivitu

Problémom nového rozpočtu nie je iba jeho základné a najviditeľnejšie číslo, čiže deficit (pôžička na chod štátu v danom roku). „Návrh rozpočtu vystavuje veľmi zlé vysvedčenie z pohľadu zvyšovania efektivity verejných výdavkov.

Hodnota za peniaze je naďalej ignorovaná, výdavkové politiky sú nastavované náhodne a chaoticky. V miliardovom rozpočte často chýbajú milióny v oblastiach, ktoré sú nespochybniteľne potrebné.

To si vyžaduje zásadnú zmenu v nastavení výdavkových politík do budúcnosti. Absentuje aj prísnejšie vyžadovanie odpovedí, prečo sa odporúčania, ktoré dáva útvar Hodnoty za peniaze, neplnia,“ myslí si bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a renomovaný slovenský ekonóm Ján Tóth.

Hovorí, že rozpočet bude poskytovať zlé služby za viac peňazí ako v tomto roku. Hodnota za peniaze je systém a útvar ministerstva financií, zložený z elitných analytikov.

Tí kontrolujú ako ministerstvá míňajú peniaze daňových poplatníkov, teda nás všetkých, ktorí zo svojich platov, ziskov, majetku a nákupov platíme určitú čiastku do štátneho rozpočtu.

Hodnota za peniaze počas svojej, viac ak 3-ročnej existencie, „prelustrovala“ asi polovicu ministerstiev a výdavkov rozpočtu štátu. Navrhla úspory za 760 miliónov eur. Keďže jej odporúčania sú nezáväzné, ministri z toho neboli ochotní ušetriť prakticky nič, čo navrhli analytici.

Zbytočná diaľnica berie peniaze školstvu

Minister financií, či už to bol predtým Kažimír alebo teraz Ladislav Kamenický, sa ukázal voči svoji kolegom veľmi bezzubý. Pri hodnote za peniaze pritom nejde len o šetrenie za každú cenu.

Úspory sa nehľadajú a nenavrhujú len preto, aby sa znižovali výdavky rozpočtu a deficit. Úspory je možné použiť aj na zmysluplné politiky štátu.

Ak sa napríklad ušetria peniaze tak, že sa nepostaví nejaká nezmyselná diaľnica, po ktorej by ani nechodili autá, môže sa potenciálna úspora presunúť na reformu školstva.

Tá by totiž v dlhodobom horizonte viedla k zvýšeniu a skvalitneniu vzdelania na Slovensku, a tým aj k lepšej možnosti pre ľudí nájsť si dobre platenú prácu, a tým k vyššej životnej úrovni.

Podobné reformy však vláde nevoňajú, pretože sú síce dobré a viac ako potrebné, no neprinášajú výsledky v jednom volebnom období ale v oveľa dlhšom horizonte. Preto populistické vlády, ktoré sledujú len vlastné preferencie, tieto veci vytrvalo ignorujú.

Ján Bystriansky, foto: SITA, shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Kameň-papier-nožnice s letiskovým pracovníkom

Pracovníci letiska sú väčšinou nenápadní a ak sa o nich hovorí, tak väčšinou v tom horšom …