Ficov návrh posúva Slovensko do bankrotu

Tak dôležité návrhy, ako je napríklad zavedenie stropu odchodu do dôchodku, by zodpovední politici mali predkladať až po dôkladnom zanalyzovaní. Poslanec Robert Fico však túto elementárnu zásadu nedodržal a návrh, ktorý vyjde rozpočet na desiatky miliárd, predložil bez akýchkoľvek prepočtov. Tie neskôr urobili analytici ministerstva financií. Výsledky ich analýzy Fica nepriamo spochybnili.

Pokusy expremiéra Roberta Fica o zavedenie stropu pre odchod do dôchodku na 65 rokov sú hazardovaním s budúcnosťou ekonomiky. Jeho populistické návrhy sú v príkrom rozpore s trendmi v starnutí populácie u nás.

Akékoľvek podobné návrhy, ak nemajú poškodiť celú ekonomiku, musia byť sprevádzané reformnými krokmi, ktoré zároveň zvýšia príjmy štátneho rozpočtu. Ak sa totiž Ficov presadí, po roku 2038 stúpnu výdavky o desiatky miliárd eur. Bez opatrení na stimuláciu príjmov rozpočtu bude hroziť krajine bankrot.

Fico návrh oficiálne oznámil pred niekoľkými týždňami, a to bez akýchkoľvek analýz. Až následne sa to na ministerstve financií začalo prepočítavať.

Strop len reformami

„Diskusiu o zavedení stropu na dôchodkový vek je nevyhnutné prepojiť s kompenzačnými opatreniami a podmieniť reformami, ktoré zabezpečia zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ naznačuje Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií spôsob, akým by sa politici mali uberať, ak chcú dávať také vážne návrhy ako pred pár týždňami predložil poslanec Fico.

Príčinou nárastu výdavkov na dôchodky v budúcnosti, ktorý sa môže zavedením penzijného stropu znásobiť, je zrýchľujúce sa starnutie populácie, ktorému pôrodnosť nestačí sekundovať. Tieto trendy spôsobia v budúcnosti závratnú zmenu štruktúry obyvateľstva.

Kým v súčasnosti pripadá na jedného penzistu nad 65 rokov približne 3,2 pracujúcich, v roku 2070, keď bude demografická kríza v plnom prúde, to bude už iba 1,5 pracujúceho.

V praxi sa to prejaví tak, že výdavky na penzie vzrastú o miliardy a s nimi aj ostatné výdavky, ktoré sa silno viažu na starších ľudí, ako napríklad výdavky na zdravotníctvo či na dlhodobú starostlivosť.

Naopak, príjmy, čiže sociálne odvody, z ktorých sa financujú dôchodky, budú neustále klesať, resp. budú rásť pomalšie, keďže sa bude znižovať podiel ľudí v produktívnom veku.

Pätina produkcie na penzie

„V roku 2016 dosiahli tieto výdavky 18,9 percenta hrubého domáceho produktu. Očakáva sa, že do roku 2063 porastú na 22,4 percenta HDP.

V ďalších rokoch by síce malo dôjsť k miernemu poklesu, no v roku 2070 budú o tri percentuálne body vyššie ako v roku 2016,“ uvádza sa v správe analytikov ministerstva financií. Jedno percento HDP predstavuje v súčasnosti zhruba 890 miliónov eur.

Vzdelanie a rodinná politika

Ak sa má podľa nich viesť debata o dôchodkovom strope, je potrebné prijať protiopatrenia, ktoré prinesú do štátneho rozpočtu nové príjmy.

Jedným z takých je napríklad zvýšenie produktivity práce reformou vzdelávania a investíciami do výskumu a inovácií. Tie vytvoria pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou, kde budú ľudia zarábať oveľa viac ako v súčasnosti.

Ďalším zo série opatrení na zlepšenie kondície rozpočtu v ťažkých demografických časoch je podľa inštitútu „zvýšenie participácie na trhu práce znižovaním dlhodobej miery nezamestnanosti aktívnymi politikami trhu práce, inklúziou margnalizovaných komunít a odstraňovaním bariér zamestnávania žien“.

Tieto dve opatrenia by na zaplatenie „Ficovho“ penzijného stropu nestačili. Na to, aby štát pre nedostatok peňazí nemusel dôchodcom znižovať penzie, je podľa analytikov ministerstva financií potrebné vhodnými opatreniami rodinnej politiky zameranými napríklad na zosúladenie rodinného a pracovného života podporiť zvýšenie pôrodnosti.

Premyslená migrácia

Posledným zo série krokov na podporu bonity verejných financií je zavedenie premyslenej migračnej politiky.
„Vzhľadom na negatívny vplyv na výšku verejných výdavkov s pravdepodobným dopadom na výšku hrubého verejného dlhu v budúcnosti je nevyhnutné legislatívny návrh zavedenia stropu na dôchodkový vek prepojiť a zosúladiť s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti,“ dopĺňajú výpočet opatrení ministerskí analytici.

Ján Bystriansky, foto: SITA, shutterstock