Domov Ekonomika Ficove vlády zabudli na reformy. Onedlho nás to začne dobiehať

Ficove vlády zabudli na reformy. Onedlho nás to začne dobiehať

0
0

Odpor voči reformám prebudili aj inak spiaceho guvernéra Národnej banky Slovenska. Ten povedal, že pre budúci rozvoj krajiny sú štrukturálne zmeny nevyhnutné a pokiaľ sa neudejú, ekonomika sa v budúcnosti dostane do veľmi vážnych problémov. Hovoriť súčasnej vláde o reformách je podľa neho ako hádzanie hrachu na stenu.

Ak chce byť Slovensko v budúcnosti konkurencieschopné na zahraničných trhoch, predávať tam svoje výrobky a zároveň lákať zahraničné investície, musí viac investovať do školstva než do asfaltu, betónu a železa.

Len tak si môžeme zabezpečiť dlhodobý rast životnej úrovne a zníženie regionálnych rozdielov medzi bohatším západom a chudobnejším východom krajiny.

Zároveň je potrené reformovať viaceré oblasti, dôležité pre chod ekonomiky a spoločnosti. Nielen školstvo, ale aj súdnictvo, zdravotníctvo či podnikateľské prostredie. Myslia si to renomované inštitúcie u nás aj v zahraničí.

Reformy a krava

Slovo reforma sa naposledy aktívne spomínalo za Dzurindových vlád. Wikipédia reformu definuje tak, že ide o „prebudovávanie niečoho, úpravu, zmenu, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním a prispôsobovaním, na rozdiel od revolúcie“.

Za Dzurindu postupne reformami prešiel bankový sektor, verejné financie či dôchodkový systém. Odvtedy po reformách akoby zľahla zem. Za prvej Ficovej vlády toto slovo bolo doslova nadávkou.

Pamätné je vyjadrenie Roberta Fica, po necelom roku v premiérskom kresle. Po návšteve šéfa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Angela Gurríu, ktorý sa mu snažil vysvetliť, že pre lepší život sú reformy, nielen ekonomické, potrebné, pre Sme povedal:

„Generálnemu tajomníkovi OECD som hneď povedal, že reformy nepovažujem za posvätnú kravu. Budeme robiť len také rozhodnutia, z ktorých bude mať profit len väčšina, a nie menšina.“

Bez zásadných zmien

Tento postoj sprevádzal všetky tri Ficove vlády, vrátane tej poslednej, kde ho po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v kresle premiéra vymenil s Peter Pellegrini.

Vlády Smeru neprijali žiadnu zásadnú zmenu v spoločnosti, ktorá by jej pomohla, až na zopár tých, do ktorých boli dotlačené.

Išlo napríklad o vstup do eurozóny či napojenie dôchodkového veku na vek dožitia. Tú druhú však Ficovci spolu s Kotlebovými fašistami a Kollárovou stranou zrušili ústavným zákonom.

Guvernér veští problémy

Postoj vlády k budúcnosti krajiny nedávno rozčertil aj odstupujúceho guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS). Ten doteraz poctivo mlčal a na adresu vlády nevyslal krivého slova.

Teraz, keď sa rozhodol odísť do penzie a miesto prenechal ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, sa mu však jazyk rozviazal. „Sú nevyhnutné naozaj významné štrukturálne zmeny.

Pretože pokiaľ tie zmeny nebudú, ekonomika bude v budúcnosti vo veľmi vážnych problémoch. A zatiaľ je to vždy ako hrach na stenu, bez odozvy,“ povedal v RTVS na adresu vlády odchádzajúci guvernér NBS Makúch.

Nedostatočný reformný apetít vlád je jedným z dôvodov, prečo sme tak citlivý na vývoj zahraničnej ekonomiky. Akékoľvek spomalenie ekonomického vývoja u našich obchodných partnerov sa bleskovo prejaví aj u nás.

Aj preto sa má rast ekonomiky z vlaňajších vyše štyroch percent znížiť do roku 2021 na menej ako tri percentá. Niektorí ekonómovia dokonca očakávajú ešte výraznejšie spomalenie.

Korupcie vyše hlavy

Európska komisia v nedávnej Správe o Slovensku za rok 2019 kriticky reagovala najmä na pomery v zanedbanom školstve, justícii a na nelichotivý stav korupcie.

„Výsledky v oblasti vzdelávania sú nedostatočné, ďalej sa zhoršujú a zároveň odhaľujú výrazné regionálne a sociálno-ekonomické rozdiely.

Výdavky na školstvo sú nízke a premietajú sa do nízkych miezd učiteľov a nedostatočného vyučovacieho vybavenia vrátane oblasti digitálnych zručností,“ kritický hodnotí situáciu v školstve Brusel, podľa ktorého učiteľské povolanie čoraz viac trpí nedostatkom uznania nielen pre nízke mzdy, ale aj chabé príležitosti na profesijný rozvoj učiteľov.

„Napriek postupnému zvyšovaniu miezd, učiteľské povolanie stále nie je atraktívne. Priemerné platy učiteľov značne zaostávajú za priemernými mzdami vysokoškolsky vzdelaných osôb na Slovensku, ktoré pracujú na plný pracovný čas,“ uvádza sa v správe o Slovensku.

Veľkou prekážkou pre podnikanie a rozvoj ekonomiky je podľa eurokomisie najmä korupcia. „Pokiaľ ide o ukazovatele korupcie, Slovensko zostáva medzi členskými štátmi EÚ s najhoršími výsledkami, a preto je nevyhnutné prijatie nových politických opatrení.

V hodnotení podľa indexu globálnej konkurencieschopnosti v oblasti etiky a korupcie, ako aj v oblasti zneužívania verejných zdrojov za rok 2018, Slovensko v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ dosiahlo veľmi slabé výsledky,“ hodnotí Brusel.

Ján Bystrianky, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Do školy s „radosťou“

Po dvoch prázdninových mesiacoch je dosť ťažké presvedčiť deti, aby bežali ráno do školy s…