Domov Ekonomika Finančnú rezervu si netreba mýliť so sporením

Finančnú rezervu si netreba mýliť so sporením

0
0

Finančnú rezervu si netreba mýliť so sporením. Rezerva totiž slúži ako poistka pri nepredvídateľných situáciách, ako je napríklad strata zamestnania a výpadok príjmu.

Podľa odborníka na osobné financie z Nadácie Partners Tomáša Čorňáka by mala byť odporúčaná optimálna rezerva vo výške šiestich mesačných príjmov.

„Nesmie slúžiť na financovanie dovolenky, zariadenia bytu alebo na výmenu auta za novšie. Sporenie je, naopak, účelové a očakávané, keďže presne poznáte cieľ sporenia,“ upozornil Čorňák.

Väčšina z nás dokáže ušetriť aj 600 eur ročne

Podľa prieskumu nadácie a agentúry Focus približne 70 % Slovákov priznalo, že by dokázali usporiť mesačne od 50 eur vyššie, ak by sa pozreli bližšie na svoju bežnú spotrebu.

Ak by si Slováci odložili každý mesiac spomínaných 50 eur, po roku by mali k dobru 600 eur. No sporenie nie je podľa Čorňáka len o odkladaní si peňazí bokom, ale o nastavení konkrétnych finančných cieľov.

Tie môžu byť krátkodobé, ako napríklad dovolenka, strednodobé, ako je príprava na štúdium detí, alebo dlhodobé, ktoré sa najčastejšie spájajú so zabezpečením na dôchodok.

Čorňák radí peniaze na sporenie vyčleniť z výplaty ako prvé. Každoročné prieskumy podľa neho potvrdzujú, že najviac peňazí z domácich rozpočtov uteká pri bežnej spotrebe.

„Ide o jednoduchý psychologický efekt. Míňame vtedy, keď máme peniaze. Ak si však z výplaty odložíme ako prvé peniaze na sporenie, na míňanie nám ostane menej.

Zo skúseností viem, že mnohí to ani nepocítia. Naopak, budú mať lepší prehľad, čo sa deje s ich peniazmi,“ povedal.

Nastavte si ciele

Ďalej je podľa neho podstatné si určiť krátkodobé a dlhodobé finančné ciele. Pri krátkodobých cieľoch môže ísť napríklad o dovolenky, zariadenia do domácnosti, alebo aj o prípravy na Vianoce, ktoré každoročne ukroja stovky eur z rozpočtu.

Zároveň bývajú najčastejším dôvodom, keď domácnosti svoje aktuálne potreby látajú cez rýchle pôžičky, kreditné karty a spotrebné úvery.

„Ak by si Slováci každý mesiac ukrojili zo spotreby len 50 eur, za rok by nasporili 600 eur, ktoré môžu použiť na prípravu na sviatky, financovanie dovolenky alebo iné krátkodobé ciele,“ opísal Čorňák.

Strednodobé a dlhodobé ciele majú už zásadný vplyv na životnú úroveň v budúcnosti. Najčastejšie ide o zabezpečenie bývania, budúcnosti detí či dôchodku. Tie sa nedajú dlhodobo financovať pôžičkami.

„Ak ľudia dlhodobé ciele neplánujú, často musia zo svojich snov úplne upustiť,“ upozornil Čorňák. Na tvorbu rezervy a sporenie by tak malo odchádzať dovedna 30 % z príjmov každý mesiac.

Týmto krokom sa môže človek zabezpečiť na všetky očakávané i neočakávané udalosti, vrátane dôstojného života v dôchodkovom veku.

red, TASR, foto: shutterstock



  • V sporení výrazne zaostávame

    Slováci majú v bankách nasporené omnoho menej ako priemerný občan eurozóny. Finančné aktív…
  • Ľudia na Slovensku radšej míňajú ako šetria

    Až tretina ľudí si nevytvára rezervu na horšie časy a aj tí, ktorí na ňu myslia, si odklad…
Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Finančná správa zaplatila takmer 3,5 milióna firme s prepojeniami na biznis s teplým vzduchom z čias Jána Slotu

Za obdobie posledných rokov sa Finančná správa stala vďaka početným kauzám, ktoré viedli k…