Gastrolístky alebo hotovosť? Budúci rok si vyberieme

Poslanec NR SR za stranu SaS Marián Viskupič

Gastrolístky sú večná téma. Od ich zavedenia uplynulo už 20 rokov. 4. 11. 2020 schválila vláda novelu zákonníka práce, ktorá upraví možnosti realizácie príspevku zamestnávateľa na stravovanie. Príde k ich zdobrovoľneniu, teda zamestnávateľ bude môcť namiesto poskytnutia gastrolístka, dať za rovnakých podmienok finančnú náhradu. Komu sa tým pomôže? Zamestnancom, zamestnávateľom a aj celkovému podnikateľskému prostrediu. Zruší sa zbytočná štátna regulácia a zvýši sa miera slobody rozhodovania.

Zamestnávateľ musí zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom. Ak firma nemá vlastnú alebo zmluvnú kantínu, zabezpečuje stravu pre svojich zamestnancov cez gastrolístky.

Tie kupuje na základe zmluvy od jednej z firiem, ktorá gastrolístky (papierové i elektronické) distribuuje. To však nie je zadarmo.

Zákon určuje, že emitenti (firmy poskytujúce gastrolístky) môžu požadovať maximálne 3 % poplatok. Emitenti však účtujú podnikateľom aj administratívny poplatok, poštovné a balné, poistné či iné manipulačné poplatky.

Emitenti si pri spätnom výkupe účtujú províziu aj od gastroprevádzok a potravín. Jej výška nie je zákonom ohraničená a výrazne zaťažuje gastrosektor.

Ako gastrolístok funguje?

Zákonník práce ustanovuje minimálnu hodnotu stravovacej poukážky (gastrolístku), ktorá musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, teda aktuálna hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 3,83 € (75 % zo sumy 5,10 €).

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok do výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín. Maximálna suma daňovo uznaných výdavkov je 2,81 € (55% zo sumy 5,10 €).

Zamestnávateľ uhrádza minimálne 55 % z lístka a zvyšok dopláca sám zamestnanec zo svojej výplaty. Zamestnávateľ platí navyše spoločnosti za to, že s ňou má vytvorenú zmluvu s emitentom gastrolístkov.

Tu však kruh nekončí. Aj reštaurácie potrebujú mať zmluvu so spoločnosťami, inak stravný lístok nemôžu prijať. Za každý gastrolístok, ktorý príjmu odvádzajú spoločnosti už spomínanú províziu.

Navyše je s celým týmto systémom spojená vysoká administratívna záťaž. Je pravdepodobné, že od marca alebo apríla by sa fungovanie gastrolístkov malo zdobrovoľniť.

Zamestnanec si sám vyberie, či chce gastrolístok alebo finančnú náhradu. Túto možnosť výberu bude mať raz za 12 mesiacov.

Stravné lístky sú vnímané ako benefit, ktorý zabezpečuje teplý obed zamestnancom a aj príjem reštaurácií vďaka obedovému menu.

Emitenti sa obávajú, že peniaze pôjdu inam ako na stravu a nikto nezaručí, že za príspevok na stravné sa naozaj kúpi obed. Navyše podľa nich utrpia aj gastroprevádzky, pretože podľa emitentov klesne počet vydaných obedových menu.

Na Slovensku gastrolístky zabezpečujú spoločnosti DOXX, Edenred Slovakia, Up Slovensko, AXASOFT, GGFS a elektronickým stravným lístkom sa venuje aj Slovenská pošta.

Komu gastrolístky skutočne pomáhajú?

Za lístok v základnej hodnote 3,83 € si obed kúpite len málokde, na konci dňa aj tak doplatíte peniazmi.

A ak si chcete kúpiť napríklad desiatu, do košíka musíte prihodiť niečo navyše, pretože z lístka sa nevydáva.

Študenti, dôchodcovia aj živnostníci sa stravujú tiež, gastrolístok im nikto neposkytuje. Stravujú sa aj všetci ostatní občania Slovenska, nie len cca 1 milión občanov, ktorí dostávajú papierové či elektronické gastrolístky.

Navyše, za gastrolístky sa miesto teplého jedla, čo je častým argumentom dot­knutých spoločností, aj tak zvyknú kupovať potraviny. Skončí tak až cca polovica gastrolístkov.

Kto sa chce najesť v reštaurácii, ide tam za dobrým jedlom a obsluhou. Nie preto, že má gastrolístok.

Aj reštaurácie často za gastrolístky nakupujú v reťazcoch, pretože aj tie musia platiť províziu za spätný výkup prijatých lístkov.

„Odkedy Feničania vymysleli peniaze, sa kdekoľvek a jednoducho najete práve za ne. Nevidím zmysel v ďalších kartách či papieroch.

Okrem pridanej byrokracie a poplatkov pre reštaurácie či pre firmy v tom vidím výhodu iba pre jedného hráča, a to emitentov,“ myslí si poslanec NR SR za SaS Marián Viskupič, ktorý sa problematike dlhodobo venuje.

Zrušiť gastrolístky sa parlament prvýkrát pokúšal už v roku 2011 – vtedy novela neprešla o jeden hlas. Bolo aj viacero ďalších neúspešných pokusov.

V roku 2016 prišiel Protimonopolný úrad na to, že spoločnosti uzavreli kartelovú dohodu. Rozdelili si medzi sebou trh a dokonca limitovali počet lístkov, ktorými sa dalo platiť v supermarketoch.

Hodnota kartelu bola vtedy dokázaná asi na tri milióny eur.

„Bežne zamestnávateľ svojim zamestnancom nezabezpečuje šaty a topánky. Napriek tomu, nikto z nás nechodí do práce nahý a bosý. Nebojme sa dať zamestnávateľom a zamestnancom slobodu.

ak ako sa doteraz naobedovali všetci, ktorí nemali gastrolístky, za peniaze sa dokážu naobedovať aj všetci ostatní. A ak im z obeda nebudú ujedať gastráčové firmy, tak za svoje peniaze dostanú kvalitnejšiu stravu,“ tvrdí Viskupič.

Moment zdobrovoľnenia je ideálnym aj na ústup od papiera. Tento krok výrazne zjednoduší byrokraciu a môže odstrániť celú fyzickú manipuláciu s papierovou formou.

„Firemným účtovníčkam konečne raz uľahčíme prácu. Úlohou nás politikov je vytvárať kvalitné a čo najslobodnejšie podnikateľské prostredie.

Rôzne formy štátom garantovaných biznisov sú v príkrom rozpore so slobodou podnikania. Emitenti sa však nemajú čoho báť. Ak je ich produkt skutočne potrebný a trhom žiadaný, o svoje podnikanie sa nemusia báť.

Konkurenčná súťaž má byť spravodlivá. Som presvedčený, že spomínané spoločnosti nepotrebujú štátom garantovaný biznis,“ doplnil poslanec Viskupič.

tv, SITA, foto: SITA, MV, Doxx