Gilotína otvorila dvere humánnejším popravám

V časoch Veľkej francúzskej revolúcie boli popravy vykonávané ako na bežiacom páse. Najčastejšie išlo o popravu sťatím, kedy kat oddelil sekerou hlavu od tela popravovaného. Podľa mnohých bol však tento spôsob popravy nehumánny. Preto sa 25. apríla 1792 k slovu prihlásila gilotína, ktorá mala odsúdencov popravovať rýchlo a bezbolestne.

Gilotína je nástroj slúžiaci na popravu odsúdených. Pomenovaná bola po svojom priaznivcovi a propagátorovi Jospehovi Ignacovi Guillotin, ktorý ale nebol jej vynálezcom.

Bola výsledkom dlhodobého výskumu, ktorý bol zameraný na hľadanie takého spôsobu popráv, ktorý by mal 100-percentnú úspešnosť bez utrpenia a bolesti odsúdeného. Z takým cieľom bola 9. októbra 1789 ústavodarnému zhromaždeniu vo Francúzsku predstavená práve gilotína.

Išlo o 600 kíl vážiaci, 4 metre vysoký stroj, ktorého ostrá čepeľ spúšťajúca sa z výšky približne 2 a pol metra mala jednoducho oddeliť hlavu od tela. Počas testovania sa tento nástroj osvedčil a čoskoro sa začala používať.

Prvenstvo si vyslúžil zlodej

Prvá poprava gilotínou bola po prvýkrát vykonaná presne pred 227 rokmi. Prvý človek, ktorý ju na vlastnej koži otestoval bol 36-ročný zlodej Nicolas Jacques Pelletier.

Išlo o nepolepšiteľného zlodeja, ktorý navyše pri jednej lúpeži obeť olúpil a tiež dobil palicou. Trestom pre neho teda bola poprava, pri ktorej bol využitý práve tento nový nástroj.

Verejná poprava bola uskutočnená 25. 4. 1792 na parížskom námestí de Grève, kde bol pred davmi rozhnevaných ľudí popravený.

Trestala aj vznešených

S revolučnými rokmi vo Francúzsku sa neodmysliteľne spája práve gilotína. Počas revolúcie mala o život pripraviť až 40 tisíc ľudí. Najčastejšie išlo o podporovateľov revolúcie.

Jedna z najpopulárnejších popráv sa uskutočnila 21. januára 1793, kedy bol popravený aj zosadený kráľ Ľudovít XVI. 16. októbra toho istého roku sa pod jej čepeľou ocitla aj jeho žena, francúzska kráľovná Maria Antoinetta.

28. júla 1794 pripravila gilotína o život aj revolucionára a zarytého jakobína Maximilliana Robespierra.

Využívaná dve storočia

Tradícia verejných popráv gilotínou vo Francúzsku bola rozšírená natoľko, že sa čoskoro rozšírila aj za hranice krajiny. Obľube sa tešila aj v nacistickom Nemecku pred a počas 2. svetovej vojny.

Nemeckí nacisti ju využívali pri popravách nepriateľských osôb. Vo Francúzsku sa až do roku 1939 tieto popravy konali verejne. Posledná verejná poprava gilotínou bola uskutočnená v roku 1939.

Jej poslednou verejnou obeťou bol nemecký zlodej Eugen Weidmann. Ten bol počas života viackrát trestaný za lúpeže a tiež za vraždu. Posledný rozsudok, ktorý mal navždy zastaviť jeho trestnú činnosť, bol práve trest smrti, presnejšie poprava gilotínou.

Tá bola uskutočnená 17. júna 1939 pred väznicou Saint‑Pierre. Keďže išlo o známeho lupiča a vraha, jeho poprava sa stala verejnou oslavou.

Po tom ako mu gilotína oddelila hlavu od tela, ľudia začali vyťahovať vreckovky a namáčali si ich do jeho krvi a nechávali si ich ako suveníry.

15-ty francúzsky prezident Albert Lebrun bol však touto situáciou znepokojený natoľko, že zakázal verejné popravy. Gilotína tak bola naďalej využívaná, no popravy sa konali v uzavretých väzenských miestnostiach.

Využívaná teda bola naďalej až do roku 1977, kedy popravila posledného väzňa. Táto „pocta“ sa ušla vrahovi s tuniskými koreňmi Hamidovi Djandoubimu, ktorý bol popravený v Marseilles.

puma, foto: internet