Domov Kultúra Heraldika identifikuje nás i našu kultúru

Heraldika identifikuje nás i našu kultúru

0
0

Na Slovensku vzrastá každým desaťročím záujem o heraldické bádanie. Do roku 2006 musela mať napríklad každá obec i mesto svoj vlastný erb. Ten je považovaný za znak samostatnosti obce. Najvyššiu heraldickú autoritu v Slovenskej republike predstavuje Heraldický register.

Jeho agendu zabezpečuje od roku 1991 Ministerstvo vnútra SR, Sekcia verejnej správy – odbor archívnictva a spisovej služby.

Heraldika a jej rozdiely

Heraldika sa delí na teoretickú a praktickú časť. Jej teória filtruje informácie o vzniku znakov a ich vývin,  praktická časť skúma znaky a poučuje o spôsobe plastického alebo grafického prevedenia znaku.

Neskúma len šľachtické erby, ale aj znaky štátov, miest a korporácií. Aj v súčasnosti vznikajú nové erby, takže heraldika zostáva naďalej živou vedou. Študuje všetky pamiatky hmotnej kultúry, medzi jej dôležité pramene patrí okrem erbov na štítoch stredoveká výzbroj, pečate, mince, medaily, náhrobné kamene, tesané erby na monumentálnej architektúre a mnohé ďalšie.

Od 14. storočia sa počet heraldických prameňov rozšíril o písomné pramene. Z nich je najdôležitejší armáles (názov pochádza z latinského arma – zbraň). Obsahujú presný popis erbu, udeľujú alebo polepšujú erb, čiže sú donáciami.

Náš prvý armáles

U nás prvý armáles vydal Karol Róbert v roku 1326, bol určený pre Mikuláša Herczega. Od 17. storočia sa vydávajú v knižnej forme, viazané v zamate alebo koži. Pečať bola vložená do drevenej, neskôr pozlátenej kapsle.

Ich jazykom bola latinčina. K písomným heraldickým prameňom patria ešte erbové knihy, ktoré zastávali funkciu kráľovských registrov, erbové zbierky a knihy o turnajoch.

Erby a právo

K stredovekým erbom sa viazalo erbové právo. Skutočný erb musel mať dedičnú spôsobilosť. Druhou zásadou bola nemeniteľnosť erbu. Obraz musel byť stály a bolo vylúčené svojvoľne ho meniť.

Erb musel byť zafarbený predpísanými farbami presne podľa heraldických pravidiel. Používali sa štyri farby (červená, modrá, zelená, čierna), dva kovy (zlato a striebro) a štyri druhy kožušín (hranostaj, kuna, nórska veverica a soboľ). Posledným erbovým právom je vlastníctvo nad erbom.

Erby boli udeľované donáciou fyzickým alebo právnickým osobám. Ak právo na erb bolo raz vydané, ani panovník ho nemohol ľubovoľne zrušiť. Erb mohol používať iba slobodný občan. S vlastníctvom erbu súvisí aj zanechanie erbu, k čomu dochádzalo pri úplnom vymretí rodu, vzdaní sa erbu, odstúpení a pri zločine.

Ak sa majiteľ erbu dopustil zločinu proti kráľovi, erb mu bol odobratý.Dôležitou zásadou je úhľadnosť erbu a najpodstatnejšou požiadavkou je správnosť vyhotovenia.

Z právneho hľadiska delíme erby podľa toho, koho zastupujú. Sú to erby rodové, štátne, župné, mestské, cechové, rádové. Z hľadiska zvláštneho určenia môžu byť erby aliančné, hovoriace, vyčkávacie.

Heraldický register – ako najvyššia heraldická autorita – spolupracuje s Heraldickou komisiou, hlavne vo sfére komunálnej heraldiky. Členmi Heraldickej komisie sú vedeckí pracovníci univerzít, archívov, múzeí, uznávané autority historickej vedy, numizmatiky, ako aj zástupcovia Ministerstva vnútra SR, Ministerstva kultúry SR a Združenia miest a obcí Slovenska.

Najvýznamnejším slovenským historikom venujúcim sa obecnej heraldike je Jozef Novák.

Jozef Čibo, foto: autor

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Kultúra

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Koment 28/2019: Prečo sa Tomáš Drucker vracia do politiky?

Či napravo, či naľavo, v politike sa mu vždy darilo, a tak sa Tomáš Drucker do nej chce vr…