Domov Ekonomika Jaguar: mal stáť menej a mal ísť ďalej na východ

Jaguar: mal stáť menej a mal ísť ďalej na východ

0
0

Príchod britskej automobilky sme zadotovali takmer 700 miliónmi eur. Analytici kritizujú, že ide o neefektívne minuté peniaze. Štátnou pomocou mala vláda lákať firmu na východ krajiny, kde je stále veľká nezamestnanosť, nie ku Nitre, kde je príliš nízka a zamestnancov bude musieť firma dovážať aj zo zahraničia.

Ekonomike sa darí. Z daní a odvodov vyberie štát každý rok o stovky miliónov eur viac oproti plánom. Triezvo a v prospech ľudí uvažujúci politik by si povedal, že je čas na dve veci – investovať do budúcnosti a zároveň čo-to odložiť na horšie časy.

To však, žiaľ, nie je prípad súčasného establišmentu. Príkladov je viac. Od netransparentných obstarávaní diaľnic, cez zbytočné a príliš drahé plány na nákup zbrojárskej techniky, predražené mýto až po zneužívanie eurofondov, ktoré namiesto toho, aby išli na rozvoj vzdelania, putujú k pokútnym firmám.

A o čudných právnych a analytických službách, za ktoré štát vyhadzuje milióny, hoci ich veľakrát ani nepotrebuje, nehovoriac.

Výrobné priestory Jaguaru v Nitre.

Zamaskovaná pomoc

Najnovšie rezonujú informácie o premrštenej štátnej pomoci pre automobilku Jaguar Land Rover. Oficiálne sa štát priznal, že ich prilákal, podľa pravidiel Európskej únie, povolenou sumou 130 mil. eur.

Avšak cez rôzne skryté účely, naliala vláda do podpory Jaguaru ďalších vyše 500 miliónov eur. Dokopy sme príchod novej automobilky v prepočte na jedného obyvateľa zadotovali čiastkou 120 €. Automobilka však prišla do regiónu s mimoriadne nízkou nezamestnanosťou a do mimoriadne komplikovanej lokality.

„Ide o exemplárny príklad neefektívneho míňania verejných zdrojov nominantmi Smeru-SD na rekordne veľkorysú štátnu pomoc pre investora v regióne s nízkou nezamestnanosťou, kde už pracovnú silu treba dovážať zo zahraničia.

Vyše pol miliarda eur od štátu do parku v Nitre išla zákonite aj na úkor iných verejných investícií i bežných výdavkov, ktoré by zlepšili šance na rozvoj zaostávajúcich regiónov, no vláda ich potrebu ignoruje,“ uvádza vo svojom blogu analytik inštitútu Ineko Ján Kovalčík.

Nevhodná lokalita

Ani jedna z doterajších automobiliek sa takejto podpore netešila. Hoci Peugeot aj Kia, dostali oficiálnu pomoc o niečo vyššiu, po zohľadnení všetkých výdavkov, ktoré sa oficiálne tvária, že pomocou nie sú, hoci opak je pravdou, však Kórejci aj Francúzi môžu Jaguaru iba ticho závidieť.

Skrytá podpora britskej automobilke išla najmä na infraštruktúru priemyselného parku, ktorý slúži predovšetkým Jaguaru. Bola rozdelená do troch veľkých zákaziek za vyše 430 miliónov eur.

Ďalšie desiatky miliónov tiekli cez rôzne menšie zákazky a na výstavbu intermodálneho terminálu. Dve z troch veľkých zákaziek smerovali na hrubé terénne úpravy a na infraštruktúru.

Prvá bola za 123 miliónov eur a dodatkami sa zvýšila na 135 miliónov eur. Zdodatkovaná bola aj druhá, keď zmluvne dohodnutá cena stúpla z 96 až na 112 miliónov eur.

„Už v prvej zákazke na prípravu priemyselného parku za 135 miliónov eur tvorili väčšinu zmluvnej ceny hrubé terénne úpravy. Spolu na ne štátni manažéri minuli obludných vyše 230 miliónov eur,“ povedal Ján Kovalčík.

Podľa neho sa „za také peniaze dajú urobiť zemné práce, čiže výkopy, násypy a ich stabilizácia (bez tunelov, mostov či vozoviek), na výstavbe stoviek kilometrov diaľnic“.

Šrámy čudných súťaží preskúma ÚVO

Zákazky, ktoré štát zadával súkromným firmám, aby pripravili priemyselný park pre automobilku Jaguar Land Rover majú špeciálnu príchuť. Prvú z nich podpísal štát bez súťaže, bola robená rokovacím konaním.

Pôvodnú cenu navýšil o 12 miliónov eur. Na druhú už vypísali súťaž, aj tak ju dodatkami zdražili o 16 miliónov eur. Tretia zákazka mala tiež svoje špecifiká.

Pôvodne napäté termíny výstavby predĺžil podľa analytika Ineko Jána Kovalčíka o 60 až 110 percent. „Šibeničné termíny mohli časť záujemcov o zákazku odradiť.

Buď ich zhodnotili ako príliš rizikové, alebo v pôvodných lehotách nemuseli mať voľné kapacity. Tí, ktorí ponuky predložili, mohli pre napätosť termínov vyžadovaných súťaží zvýšiť ponúkané ceny.

Z termínov sa dodatočne ustúpilo, no vysoká cena pre víťazný tandem už zostala,“ kritizuje Kovalčík na blogu nedostatky tendra. Ďalším šrámom tejto zákazky je, že časť z nej si ukrojila aj firma Bonul.

Vlastní ju nitriansky oligarcha Miroslav Bödör, ktorý má podľa mediálnych analytikov blízko k vládnemu Smeru-SD. „Bonul sa k obchodu dostal vďaka nastaveným podmienkam v súťaži, ktoré sú podľa Nadácie v rozpore so zákonom.

Štát vyžadoval špecifické certifikáty, ktoré na Slovensku ovláda práve Bödörova spoločnosť,“ popisuje na svojom blogu Zuzana Petková jeden z dôvodov, prečo v tejto súvislosti podala Nadácia Zastavme Korupciu podnet na Úrad pre verejné obstarávanie.

Ján Bystriansky, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Ušiel aj s botaskami…alebo nie?

Predstavte si, že ste predavač v obchode so športovou obuvou. Obsluhujete klienta, ktorý s…