Je Slovensko v súvislosti s konfliktom na Ukrajine v bezpečí?

Vojna nikdy v histórii slovenskej samostatnosti nebola tak blízko. Slováci sa s ňou zatiaľ stretávajú „len“ na hraniciach, kde ratujú ukrajinských občanov, ktorí pred hrozbou straty života opúšťajú svoje domovy a hľadajú bezpečie v okolitých krajinách. Vojenské strety však boli zaznamenané aj 150 kilometrov od slovenských hraníc.

Vzhľadom na situáciu v blízkosti hraníc Slovenska je pochopiteľné, že slovenskí občania sú znepokojení prípadným postupom ruských vojsk. Vláda SR však považuje za veľmi nepravdepodobné, že by Rusko vojensky napadlo Slovensko.

Predpokladá, že by si Rusko nedovolilo narušiť územie NATO v žiadnej z krajín východnej hranice vrátane SR. Po rokovaní Bezpečnostnej rady SR to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) s tým, že vláda sa však pripravuje na všetky scenáre.

Premiér Eduard Heger (OĽANO) povedal, že si je potrebné uvedomiť silu spojenectva. Pripomenul, že sme súčasťou Severoatlantickej aliancie.

Tá podľa jeho slov pôsobí ako celok. NATO má podľa premiéra nesmiernu silu a Slovenská republika je v bezpečí, pretože je súčasťou spojeneckých štátov.

Aj podľa šéfa rezortu diplomacie Ivana Korčoka (nominant SaS) si Slovensko môže užívať bezpečnosť len vďaka tomu, že je súčasťou väčšieho celku.

Posilnenie východnej hranice

Zároveň však slovenskí vládni predstavitelia informovali, že východná hranica Slovenska by sa mala vojensky posilniť. Informoval o tom minister obrany Naď s tým, že zvýšený počet vojakov bude nateraz súvisieť s asistenciou polície.

Naď spoločne s ministrom zahraničných vecí SR Korčokom zároveň informoval, že zasadala Rada NATO a viacerí spojenci požiadali o aktiváciu článku 4.

Krajiny najbližšie ku konfliktu – Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko – sú medzi štátmi, ktoré odštartovali zriedkavé konzultácie na základe článku 4 zakladajúcej zmluvy NATO.

Ten môže byť aktivovaný, keď je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť niektorej zo zmluvných strán NATO.

Na základe toho sa Aliancia ešte vo štvrtok dohodla, že posilní svoje pozemné, námorné a vzdušné sily na východnom krídle NATO blízko Ukrajiny a Ruska.

„Vysielame na východné krídlo NATO ďalšie obranné pozemné a vzdušné sily, ako aj ďalšie námorné sily. Zvýšili sme pripravenosť našich síl na všetky možné udalosti,“ oznámili vo vyhlásení veľvyslanci pri NATO po mimoriadnom zasadnutí.

„Rozhodli sme sa, v súlade s naším obranným plánom na ochranu všetkých spojencov, podniknúť ďalšie kroky, ktorými sa posilní zastrašovanie a obrana v celej aliancii,“ uviedli veľvyslanci. „Naše opatrenia sú a zostanú preventívne, primerané a neeskalačné,“ dodali.

Slovensko podniká kroky

NATO považuje za nevyhnutné vojensky posilniť východné hranice vrátane tej slovenskej. Obranu Slovenska by malo posilniť približne 1 200 zahraničných vojakov NATO.

Minister obrany Naď tiež oznámil, že Nemecko dodá na Slovensko systém Patriot na posilnenie protivzdušnej obrany. Slovensko zároveň požiadalo európsku agentúru Frontex o pomoc pri ochrane slovensko-ukrajinskej hranice.

„Ako krajina v prvej línii si totiž uvedomujeme, že ide o vonkajšiu hranicu celého schengenského priestoru,“ uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) po nedeľnom (27. 2.) rokovaní ministrov pre vnútorné záležitosti v Bruseli.

ano, TASR, foto: TASR/Jakub Kotian