Domov Ekonomika Je Úrad pre verejné obstarávanie skutočne taký čistý?

Je Úrad pre verejné obstarávanie skutočne taký čistý?

0
0

Mohlo by sa zdať, že od septembra 2017, kedy sa riaditeľom Úradu pre verejné obstarávanie stal Miroslav Hlivák, sa uskutočnilo niekoľko prelomových rozhodnutí tohto úradu, ktoré by verejnosť dovtedy neočakávala. Napriek tomu, ako sa zdá, ani samotné ÚVO nie je celkom bez viny, a tiež vypisuje tendre za milióny, ktoré sú mimoriadne kontroverzné.

Zrejme najčerstvejším, verejnosťou kvitovaným, rozhodnutím ÚVO je zrušenie verejného obstarávania na kamery pre ministerstvo vnútra za 100 miliónov eur, nad ktorým sa verejnosti zastavoval rozum nielen kvôli cene, ale aj kvôli tomu, že kvalita obstarávaných kamier pre policajtov je skôr otázkou doby kamennej.

Je asi zrejmé, že okrem toho, že úrad konštatoval možné dohadovanie sa ministerstva vnútra s konkrétnym dodávateľom, by sa obstarávané kamery dali nakúpiť za desiatky miliónov eur lacnejšie, a dokonca by mohol štát kúpiť tieto zariadenia aj oveľa modernejšie.

Vodu káže, víno pije

Iste. Miroslava Hliváka a jeho tím, kvôli jeho spájaniu s oligarchom Kmotríkom, Slovenskou národnou stranou a MOST‑om‑HÍD, čakajú ešte veľké skúšky, a to konkrétne čo sa týka rozhodnutia o zmluve o predaji Národného futbalového štadióna, obstarávania vojenskej techniky a množiacich sa predvolebných supertendroch, ktoré nie sú vždy s kostolným poriadkom.

Predseda ÚVO Miroslav Hlivák

Faktom však ostáva, že verejný pocit o tom, že Úrad pre verejné obstarávanie sa aspoň z časti snaží dodržiavať princípy morálky a súdnosti, by mal naďalej ostávať nemenným princípom.

Zmysel fungovania Úradu pre verejné obstarávanie totiž za roky svojej existencie ostáva zachovaný – ako najvyšší dozorný orgán na Slovensku má strážiť princíp zákonnosti verejného obstarávania a svojimi rozhodnutiami smerovať k tomu, aby pri nákupe tovarov a služieb od súkromných dodávateľov slovenský štátny rozpočet ušetril čo najviac.

O to absurdnejšie ale je, keď práve Úrad pre verejné obstarávanie začne byť podozrivý z manipulácie verejných obstarávaní pre vlastnú potrebu, ktorá súvisí s dohadovaním podmienok pre verejné obstarávanie.

Práve takéto prípady ohrozujú meno tohto úradu a priamo naznačujú, že najvyšší strážca zákonnosti vo verejnom obstarávaní na Slovensku nekoná podľa zákona a hádže na seba tieň dohadovaní pred vyhlásením verejného obstarávania a korupcie.

Podklady na 5-miliónovú súťaž vypracoval súťažiaci

Zrejmým príkladom takéhoto konania je napríklad dlhoročná zákazka Úradu pre verejné obstarávanie s názvom „Dobudovanie, rozšírenie a inovovanie informačného systému Elektronické verejné obstarávanie“, ktorú v roku 2010 získalo konzorcium firiem IBM Slovensko, s. r. o., a DIMANO, a. s., v sume 3 566 000 eur.

Keďže sa ale zákazka časovo aj finančne vyčerpala, v marci 2019 Úrad pre verejné obstarávanie spustil prípravnú trhovú konzultáciu pre poskytovanie služieb údržby, prevádzky a podpory informačného systému Úradu pre verejné obstarávanie.

Po tento moment by bolo asi všetko v poriadku nebyť toho, že verejné obstarávanie na „Poskytovanie služieb údržby, prevádzky a podpory IS ÚVO a Infraštruktúry“ za takmer 5 000 000 eur, ktoré bolo vyhlásené v júni 2019, sa na portáli pre verejné obstarávanie objavilo s detailom materiálu, ktorý hovorí o veľmi závažnej skutočnosti, ktorá kompromituje nezávislosť a nestrannosť úradu, u ktorého by sa takéto konanie vôbec nemalo skloňovať, ale aj transparentnosti samotnej súťaže.

Podklady, na základe ktorých majú súkromné firmy súťažiť o čo najnižšiu cenu na dodanie aktualizácií informačného systému ÚVO totiž podľa vlastností týchto dokumentov vyhotovila priamo firma DIMANO, a. s.

Do očí bijúca nekompetentnosť

Aby sme situáciu zhrnuli, jeden z dokumentov, ktoré určujú podmienky účasti na verejnom obstarávaní pre dodanie informačného systému Úradu pre verejné obstarávanie, vyhotovila súkromná firma DIMANO, a. s.

Samozrejme, že sme kontaktovali samotnú spoločnosť i Úrad pre verejné obstarávanie. Spoločnosť DIMANO, a. s., sa odvolala na dohodu zmluvných strán, ktorou bola predchádzajúca zmluva z roku 2010 ukončená a v ktorej sa spoločnosť zaviazala k súčinnosti nielen pri odovzdaní systémov ale aj pri príprave verejného obstarávania.

„V rámci odovzdania prevádzkovaných systémov a dokumentácie k nim Úradu pre verejné obstarávanie, boli zo strany DIMANO vyhotovené komplexné dokumenty, ktoré popisujú stav systému.

Rovnako v zmysle dohody o ukončení a dodatku k nej, sa DIMANO zaviazalo na poskytovanie súčinnosti pri príprave verejného obstarávania na ďalšiu dodávku údržby.“

Podobne reagoval na naše otázky aj ÚVO. „So spoločnosťou Dimano bola zmluvne dohodnutá, okrem iného, aj dodávka užívateľskej, prevádzkovej dokumentácie, ako aj zdrojových kódov a úprava práv k ich používaniu celkového popisu súčasného stavu informačných systémov dodávaných spoločnosťou Dimano.

Takto úrad pripravil súťažné podklady, ktoré v maximálnej miere popísali predmet obstarávania tak, aby prevádzku predmetných informačných systémov bolo možné prevziať aj treťou spoločnosťou s minimalizáciou dopadu na užívateľa (ÚVO),“ píše v odpovedi na naše otázky tlačový odbor ÚVO.

Takáto zmluvná klauzula medzi úradom a súkromnou spoločnosťou však hovorí jedine o absolútnej nekompetentnosti Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý si podklady pre verejné obstarávanie nedokáže vypracovať vo vlastnej réžii a použitím dokumentov, ktoré vypracovala spoločnosť, ktorá môže byť jednou zo súťažiacich, dáva jednoznačne tejto spoločnosti výhodu pred ostatnou prípadnou konkurenciou, po prípade, dáva výhodu jej spriaznenej firme.

Totiž, v prípade, že podklady pre verejné obstarávanie vypracuje jeden zo subjektov, ktorý sa môže do súťaže priamo aj zapojiť, môžeme len všetci zborovo zakričať, ako asi takýto tender dopadne.

Asi nebudeme priveľmi prekvapení, ak na základe podmienok účasti a obstarania služieb pre Úrad pre verejné obstarávanie vyhrá súťaž, ktorá môže výhercovi priniesť až 5 000 000 eur, práve firma, ktorá je v dokumentoch označená ako autor dokumentu.

Jediným, aj to iba čiastočne, transparentným riešením celej situácie by tak bolo to, že spomenutá spoločnosť by sa do súťaže nezapojila. Ani to však nevylučuje možnosť zapojenia sa jej spriaznenej firme.

Morálny i trestnoprávny problém?

V tomto prípade je treba uviesť, že v takomto prípade, keď podmienky účasti na súťaži vypracuje súkromná spoločnosť, môže napokon konštatovanie o porušení podmienok zákona o verejnom obstarávaní súvisieť aj so závažnou trestnou činnosťou, týkajúcou sa manipulácie podmienok vo verejnom obstarávaní, z čoho nebude vyplývať iba nutnosť zrušenia tejto súťaže, ale aj trestnoprávne dôsledky pre zamestnancov firmy a Úradu pre verejné obstarávanie.

Mimochodom, už len tento článok, získaný jednoduchým klikaním na vlastnosti dokumentov verejného obstarávania, ktorý priamo dokazuje, že podklady pre verejné obstarávanie pripravila súkromná spoločnosť, navyše prípadný účastník súťaže, je v právnom štáte minimálne podkladom pre vyšetrovanie zamestnancov úradu.

Quo vadis ÚVO?

Tým, či riaditeľ úradu Hlivák o tomto tendri vie alebo nevie, sa nateraz nemusíme vôbec zaoberať, pretože v prípade takéhoto postupu verejného obstarávania pre potreby úradu, ktorý má podmienky súťaží kontrolovať, sú iba dve možnosti.

Možnosť prvá – riaditeľ Hlivák o ňom vie a je spoluzodpovedný za manipuláciu verejných súťaží. Možnosť druhá – riaditeľ Hlivák o tejto súťaži nevie a zlyhal v kontrole svojich zamestnancov a tiež aj v nastavovaní procesov na odstránenie prípadného korupčného správania na Úrade pre verejné obstarávanie.

V obidvoch prípadoch to bude mať dopad nielen na riaditeľa Hliváka, ale najmä na dôveru verejnosti voči tomuto úradu.

Otázka kam ďalej kráča úrad, ktorý je podľa slovenských zákonov najvyšším stupňom sledovania nezávislosti ministerstiev, štátnych úradov a úradov miest a obcí, je v tomto prípade asi na mieste, pretože môže na dlhé roky ovplyvniť dôveru ľudí voči akejkoľvek verejnej súťaži.

V tomto prípade ostáva iba dúfať, že predseda úradu Miroslav Hlivák a ani nikto z jeho najbližšieho tímu nebol do manipulácie súťaže za 5 miliónov eur zapojený a že okamžite podnikne kroky na jej zrušenie tak, ako to tento úrad vyžaduje od ministerstva vnútra, ministerstva školstva, ministerstva zdravotníctva, ministerstva hospodárstva, či iných ministerstiev a iných orgánov verejnej správy, kde je dikcia verejných obstarávaní podobne pochybná.

Ostáva teda iba jediné – pán predseda úradu Hlivák by mal okamžite zrušiť tender a odvolať zodpovedných zamestnancov úradu.

Martin Sokol, foto: SITA, printscreen, shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Keď sa vinník nenájde, tak sa určí…

Psy sa od ľudí učia. To je stará známa pravda. Nejedná sa však len o tie pozitívne veci, a…