Katastrofa v Černobyle z roku 1986 naháňa strach ešte aj dnes

Elektráreň krátko po výbuchu.

Rok 1986 je rokom tragickej jadrovej havárie, ktorá sa dnes nazýva „Katastrofa v Černobyle“. V dôsledku vysokých úrovní žiarenia bolo každému miestnemu obyvateľstvu nariadené okamžite opustiť tento priestor. Ide o jednu z najväčších jadrových havárií v histórii. Pripravili sme si niekoľko zaujímavých faktov o tejto katastrofe, ktoré vás určite prekvapia.

1.

Černobyľská jadrová katastrofa je považovaná za jednu z dvoch katastrof klasifikovaných ako Udalosť úrovne 7 na medzinárodnej scéne jadrových udalostí (druhou je jadrová katastrofa Fukushima Daiichi, ku ktorej došlo po silnom zemetrasení a následnej vlne cunami v marci roku 2011).

Množstvo vydaného ožiarenia bolo stokrát vyššie ako množstvo uvoľnené v atómových bombách z Hirošimy a Nagasaki.

2.

Vedeli ste o tom, že ukrajinské úrady najskôr chceli túto pohromu utajiť? Trvalo dva dni, kým pripustili, že reaktor explodoval a došlo ku katastrofe.

Dokonca ani Sovietsky zväz, ktorého bola Ukrajina v tom čase súčasťou, nemal o výbuchu tušenia.

Mesto duchov- Pripjať

3.

Po vybuchnutí reaktora sa stovky hasičov pokúšali zastaviť požiar. Približne 300 ton vody sa čerpalo každú hodinu. Keď sa im nedarilo zastaviť požiar vodou, použili 5 000 ton bóru, hliny, piesku, dolomitu a olova.

Vybuchnutá časť továrne je dnes prekrytá ochranným krytom.

Skutočnými obeťami tejto katastrofy boli práve títo odvážni hasiči, ktorí vôbec nevedeli, čo ich čaká o pár dní. Odvážni muži nemali informácie o príčinách požiaru a už vôbec nie o vysokej radiácii na mieste tragédie.

4.

Približne 800 000 havarijných pracovníkov a hasičov prišlo postupne z celého Sovietskeho zväzu na toto miesto, aby katastrofu a jej následky ukončili. Takmer 2 roky sa usilovali uhasiť požiar, zničiť rádioaktívne zariadenia, domy a skladovacie priestory.

Sovietska technika, ktorá zasahovala na mieste nešťastia, tu ostala, bola kontaminovaná.

Väčšina týchto ľudí je už mŕtva, zdravotne postihnutá alebo po strašných mukách spáchala samovraždu. Dnes kolorit miesta duchov dotvára aj 1 350 kusov sovietskej vojenskej techniky, ktorá bola použitá pri odstraňovaní následkov výbuchu.

Helikoptéry, buldozéry, autobusy, transportéry, hasičské autá či sanitky sú nemými svedkami veľkosti tejto tragédie.

5.

Tento strašný incident mal naozaj ďalekosiahly vplyv, nielenže postihol susednú krajinu Bielorusko, ale rozšíril sa až na ostrov Korzika. Rádioaktívny oblak z výbuchu reaktorov však spôsobil veľa škôd viacerým európskym krajinám.

Aj dnes sú v Európe miesta s vyššou úrovňou žiarenia, podobnou ako v oblasti vylúčenia na Ukrajine.

Zdevastovaný Pripjať v roku 2013.

6.

Postupne genetici a botanici objavovali v postihnutej lokalite rozličné rastliny, ktoré boli vystavené tejto katastrofe. Vyrástli do neprirodzených veľkostí. Rovnako aj niektoré zvieratá boli abnormálne veľké.

Nainštalované kamery zachytili, že na vyľudnenom území žijú divé zvieratá.

7.

Len málo ľudí vie, že po vybuchnutí reaktora 4 v roku 1986 došlo v Černobyle 11. októbra 1991 k ďalšiemu výbuchu v reaktore 2 turbínovej sály. Našťastie v prípade tohto druhého výbuchu nedošlo k žiadnemu úniku rádioaktívnych látok.

Celá oblasť, do ktorej je zakázaný prístup, je naďalej riziková nielen pre vysokú radiáciu ale aj pre zvýšené riziko lesných požiarov.

8.

Ešte aj dnes tam môžete nájsť opustené topánky či hračky, ktoré tam zanechali ľudia kvôli rýchlej evakuácii. Veľmi silné sú najmä obrázky z detskej škôlky, kde sú pomedzi hračky rozhádzané plynové masky, čo dokumentuje, akú hrôzu museli ľudia v marci 1986 prežívať.

Škôlka v meste Pripjať.

Na niektoré časti sa viete dostať, no existuje tam aj tzv. Černobyľská vylúčená zóna. Na toto územie je prísny zákaz vstupu, pretože to môže spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu.

9.

Hoci bolo počas udalosti hlásených iba 31 úmrtí, väčšina úmrtí sa vyskytla oveľa neskôr, a to kvôli ožiareniu. Viac ako 6 000 prípadov rakoviny štítnej žľazy bolo nakoniec označených za dôsledok vystavenia žiareniu.

Na obete tragédie spomínajú každoročne.

Vzhľadom na nepodloženú obavu z radiačnej otravy, mnohí lekári odporúčali tehotným ženám podstúpiť potrat, pretože ich deti by sa s veľkou pravdepodobnosťou narodili s vrodenou vadou.

Radoslav Hoppej, foto: SITA