Ekonomika Kažimír predstavil rozpočet plný dobrých správ aj pochybností Publikované 16. októbra 2017 0 0 Štátny rozpočet na budúci rok, ktorý minulý týždeň zverejnil minister financií Peter Kažimír, je plný dobrých správ pre ľudí, ale aj rizík, pred ktorými si vláda zatvára oči. Ak nastanú, bude musieť zháňať peniaze navyše alebo ešte viac zadlží krajinu. Na budúci rok prerozdelí vláda medzi ľudí a firmy takmer 16 miliárd eur. Príjmy z daní a iných zdrojov, ktoré napĺňajú rozpočet, však pokryjú výdavky len na 87 percent. Vznikne tak v rozpočte diera zhruba za dve miliardy eur. O túto sumu sa zároveň zvýši aj dlh krajiny, ktorý má budúci rok dosiahnuť závratných 43,2 miliardy eur, čo je v prepočte 1,3 bilióna bývalých slovenských korún. Na jedného obyvateľa krajiny pripadá bezmála osemtisíc eur dlhu. Dlh nie bankrot V pomere k hrubému domácemu produktu by na budúci rok mal dlh mierne klesnúť na 49,9 percenta. Bývalý guvernér Národnej banky Slovenska a súčasný šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko však hranicu dlhu napriek miernemu poklesu jeho podielu na ekonomike (dlh má klesnúť len v percentách na HDP, nie v eurách) vníma ako veľmi vysokú. „Ak by nastala kríza ako v roku 2008, keď sme do nej vstupovali s dlhom nižším ako 30 percent HDP a kríza mám ho zdvojnásobila, tak pri úrovni nášho dlhu vyššom ako 50 percent HDP a scenári z roku 2008 by sme sa mohli dostať na hodnotu sto percent HDP. To by bolo pre solventnosť verejných financií obrovské riziko,“ povedal Šramko pre Denník N. Riziko bankrotu ekonomiky by v takom prípade bolo podľa neho veľmi vysoké. Odporúča vláde stlačiť dlh aspoň na 40 percent HDP. Platy stúpnu, riziká zostanú Dobrou správou pre ľudí z toho, čo sa píše v rozpočte je, že na budúci rok sa očakáva rast ekonomiky 4,2 percenta a bude patriť medzi najvyššie v Európskej únii. To je už taký rast, ktorí by ľudia mali pocítiť aj na svojich peňaženkách. Tým, čo pracujú by platy mali v priemere stúpnuť skoro o päť percent. Mnohí z tých, ktorí sú bez práce, sa budúci rok zamestnajú, lebo počet nezamestnaných má klesnúť až o 25 tisíc. Veľkým rizikom pre rozpočet zostáva, že môžu klesnúť príjmy z dividend štátnych podnikov či príjmy z predaja emisných kvót. Rizikom sú aj nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia, ktoré stále žijú na dlhu, ktorý navyše rastie. Nezodpovedne sa správa aj ministerstvo dopravy, ktoré už roky nevie urobiť poriadok so železnicami, ktoré takisto vytvárajú každý rok miliónové dlhy. Daňovo-sociálny balíček vlády s vplyvom na rozpočet Zvýšenie platov učiteľov o 6 percent a nepedagogických zamestnancov o 4 percent. Nárast platov štátnych zamestnancov o 4 percentá. Zavedenie 13. a 14. platu, ktoré budú oslobodené od daní a odvodov. Oslobodenie príjmov dôchodcov z dohôd od odvodov. Zvýšenie príspevku na opatrovanie zdravotne ťažko postihnutej osoby do výšky čistej minimálnej mzdy. Zavedenie príspevku na dochádzanie za prácou a príspevku pri presťahovaní rodiny za prácou. Zvýšenie príplatkov za prácu cez víkend a sviatok, či za prácu v noci. Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľnú starostlivosť. Daňovník si môže z daňového základu odpísať maximálne 50 eur ročne a odpočet si môže uplatniť aj na manželku a dieťa. Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia majetku v sektore kúpeľníctva, ak jeho objem presiahne 10 percent zo vstupnej ceny budovy. Doba odpisovania bude 6 rokov. Zavedenie odpočtu firiem na výdavky na vedu a výskum do 100 percent týchto výdavkov. Zrušenie daňovej licencie pri dani z príjmov firiem. Ján Bystriansky, foto: SITA
