Domov Ekonomika Kažimírova rozpočtová nula sa mení na veľkú sekeru

Kažimírova rozpočtová nula sa mení na veľkú sekeru

0
0

Na adresu vlády sa valí jedna kritika za druhou. A nie je za tým opozícia, ale renomované medzinárodné a domáce inštitúcie. Eurostat sa domnieva, že Slovensko v narábaní s peniazmi daňových poplatníkov podvádzalo. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zas spochybňuje schopnosť vlády dosiahnuť tento rok vyrovnaný rozpočet. Rysuje sa totiž diera až za 800 miliónov eur.

Len pár dní potom, ako štatistický úrad Európskej únie Eurostat, obvinil slovenskú vládu, že v rozpočte podvádzala, prišla na adresu vládnej koalície ďalšia nepríjemná kritika. Tentokrát od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Eurostat sa vlády pýta, kde sa v minuloročnom rozpočte záhadne stratilo 300 mil. eur. Rada zas tvrdí, že ambícia mať v roku 2019 prvýkrát v histórii vyrovnaný rozpočet nie je reálna.

Koncom roka rada hovorila o schodku necelých 600 mili. eur, najnovšie odhady ukazujú, že to bude až o tretinu viac. „Odhadujeme, že riziká pre saldo verejnej správy sú v súčasnosti na 790 miliónov eur,“ uvádza sa v aktualizovanej rozpočtovej analýze rady. Vyzerá to tak, že koalícia už začala s prípravou na voľby.

Riziká vidia analytici v príjmoch aj vo výdavkoch. Bez toho, aby si vytvorila dostatočné rezervy, zvýšila napríklad daňový bonus na dieťa, zaviedla rekreačné poukazy a znížila daň z pridanej hodnoty na ubytovacie služby. Kažimírova nula v kolónke deficitu sa tak postupne mení na veľkú dieru.

Rozpočtové triky (podovody)

Vládna koalícia v rozpočte klame telom a používa rôzne triky, ktoré naoko vylepšujú pozíciu rozpočtu. Klasický trik, ktorý vlády vedené Smerom robia už niekoľko rokov je, že nadhodnotia príjmy z dividend štátnych podnikov a tomu prispôsobia výdavky.

Spoliehajú sa pritom na to, že ekonomika v rozbehu vyrobí príjmy navyše oproti tomu, čo vláda naplánovala. Peniaze však pre ochladzovanie európskej aj našej ekonomiky štátnu kasu tento rok nenaplnia zrejme až tak štedro ako vlani.

„Pri nedaňových príjmov očakávame výpadok ich výnosu oproti rozpočtu, čím by sa naplnili riziká identifikované už pri schvaľovaní rozpočtu, napríklad príjem z dividend, emisné kvóty alebo príjem z predaja majetku štátneho rozpočtu,“ identifikuje ďalšie slabiny v rozpočte Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ďalšie nášľapné míny sú skryté v zdravotníctve. „Riziká v sektore zdravotníctva vyplývajú najmä z nárastu platieb akcionárom súkromných zdravotných poisťovní a z tvorby záväzkov nemocnicami,“ uvádza sa v analýze rady.

V EÚ patríme medzi horších

V Európskej únii patrí slovenský rozpočet medzi tie slabšie. Až 19 z 28 krajín EÚ hospodári lepšie ako my, dokonca 13 z nich má rozpočtový prebytok.

Ak sa potvrdia švindle, z ktorých nás obviňuje Eurostat, bude to znamenať nielen veľkú hanbu pre bývalého ministra financií Petra Kažímíra a celú vládu, ale aj ďalší pokles v rozpočtovom rebríčku.

V EÚ sme medzi menšinou nezodpovedných krajín, ktoré sa v dobrých časoch nepripravujú na lepšie časy. Takýto krok je potrebný zvlášť pre Slovensko, pretože v minulej kríze nám verejný dlh narástol z približne 30 na súčasných zhruba 50 percent HDP.

Podobný nárast by sme v ďalšej kríze už nemuseli prežiť bez ujmy. Krajine by hrozil bankrot a drastické zníženie životnej úrovne. Čiže najmä platov, dôchodkov a bolo by to sprevádzané zvýšením nezamestnanosti.

Ekonómovia vládu už niekoľko rokov kritizujú, že nepripravuje Slovensko na horšie časy. „Dlhodobou ambíciou slovenskej vlády, ktorá sa dostala aj do jej programového vyhlásenia, je vyrovnané hospodárenie verejnej správy.

Vláda však bola v tejto oblasti (na rozdiel od viacerých ostatných krajín EÚ) málo ambiciózna. Relatívne silný ekonomický rast minulých rokov využívala na znižovanie rozpočtových schodkov len čiastočne a dosiahnutie stanoveného cieľa odsúvala až na záver aktuálneho volebného cyklu. To sa môže krajine vypomstiť,“ povedal ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Rozpočet nie je dlhodobo udržateľný

Hospodárenie, aké predvádza vládna koalícia na čele s Ficom a Dankom, považuje rozpočtová rada za dlhodobo neudržateľné. „V roku 2018 nebola dosiahnutá dlhodobá udržateľnosť verejných financií.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň 1,32 % HDP, čím sa vzdialil od hranice nízkeho rizika pre dlhodobú udržateľnosť,“ uvádza sa v najnovšej analýze rady.

Znamená to, že aby sme v budúcnosti boli schopní udržať štátny rozpočet na uzde, je potrebné trvalo zvýšiť prímy alebo osekať výdavky zhruba o 1,3 miliardy eur alebo prijať kombináciu týchto možností. Inak hrozí nárast dlhu a nárast rizika, že krajina zbankrotuje.

Dankova súdnosť

Situácia sa tento rok ďalej zhoršila pre ústavné zakotvenie dôchodkového veku na 64 rokov, na ktorom sa podieľala koalícia, Kotlebovi fašisti a Kollárovi populisti.

Strop zvýšil koeficient  dlhodobej udržateľnosti na 2,32 percenta. Riziko bankrotu ďalej stúplo. Šéfovi parlamentu a SNS Andrejovi Dankovi to nevadí.

Jeho vyjadrenia naznačujú, že stratil aj poslednú štipku ekonomickej súdnosti. „Dnes Slovensko musí ísť aj cestou pôžičiek. Nemusíme sa báť zadlžovania.

Keby som mal možnosť byť ďalšie štyri roky vo vláde, oveľa efektívnejšie najmä pri výstavbe diaľnic a ciest by som trval na tom, že štát sa nemá báť aj zadlžiť a požičať si peniaze. A to je jediná cesta,“ povedal nedávno Danko v TA3.

Ján Bystriansky, foto: SITA, shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…