Keď ženské oko uvidelo Zem z vesmíru

16. júna 1963 sa z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane vzniesla kozmická loď Vostok 6. Na jej palube sa nachádzal 10. človek, ktorý mohol na vlastné oči vidieť vesmír. Tým človekom bola po prvýkrát žena, Valentina Tereškovová.

Od textilu k lietaniu

Valentina Tereškovová sa narodila 6. marca 1937 v ruskej dedine Maslennikovo. Jej otec bol traktorista, ktorý však v roku 1940 zahynul v sovietsko‑fínskej vojne.

Jej matka pracovala ako textilná robotníčka. Tereškovová začala do školy chodiť až po skončení druhej svetovej vojny, teda keď mala 9 rokov. Po skončení základnej školskej dochádzky sa zamestnala v miestnom textilnom podniku.

Popri robote naďalej diaľkovo študovala na strednej priemyselnej škole technickej. Po jej absolvovaní sa v roku 1960 zamestnala ako tajomníčka závodnej organizácie Komsomolu, ktorá pôsobila ako komunistický zväz mládeže.

Od detstva ju však niečo odlišovalo od ostatných ľudí v jej okolí. Milovala lietanie a parašutizmus. Absolvovala dokonca aj pilotný kurz a stala sa amatérskou parašutistkou.

O miesto musela bojovať

Práve táto záľuba a odhodlanie ju napokon priviedlo na celkom iné chodníčky. V roku 1962 bola nominovaná na fyzicky náročný výcvik kozmonautiky v rámci sovietskeho programu Ženy do kozmu.

Nebola však jedinou ženou, ktorú predstava vzlietnuť do vesmíru lákala. Okrem nej sa programu zúčastnili ďalšie štyri ženy. Každá z nich musela splniť prísne kritériá.

Budúca účastníčka letu do vesmíru mala mať do 30 rokov, výšku do 170 centimetrov a jej maximálna hmotnosť mala byť 70 kilogramov. Tými najdôležitejšími predpokladmi však boli odvaha a fyzická a duševná sila.

Výber sa postupne zužoval a Tereškovová už mala len dve konkurentky. Boli nimi Valentina Ponomariovová a Irina Soloviovová. Tu sa už zohľadňoval každý detail.

Tereškovová mala na výlet do kozmu nedostatočné vzdelanie a tiež mala spomedzi uchádzačiek najmenší počet zoskokov. O jej víťazstve napokon rozhodol jej robotnícky pôvod.

Sympatickým faktom bolo, že pochádzala z obyčajnej rodiny, kde bol jej otec traktorista. Špekuluje sa však aj o tom, že jednými z možných faktorov mohli tiež byť jej charizma a krása, ktorými údajne nad ostatnými adeptkami vynikala.

Tak sa napokon práve ona stala prvou ženou, ktorá nahliadne do vesmíru. Definitívne o tom rozhodol samotný Nikita Sergejevič Chruščov.

Let plný turbulencií

Let prvej ženy vo vesmíre bol naplánovaný na 16. júna 1963. Vyniesť ju tam mala kozmická loď Vostok 6. Napriek tomu, že spočiatku všetko prebiehalo hladko a podľa plánov, Tereškovová let zvládala veľmi ťažko.

Objavili sa u nej žalúdočné problémy a dokonca sa stalo, že počas letu zaspávala a to aj vtedy, keď mala vykonávať dôležité úkony. Niekoľkokrát údajne požiadala o predčasné ukončenie misie.

Okrem problémov, ktoré podľa odborníkov súviseli so zlým psychickým a nervovým stavom, sa objavili aj technické problémy so zle nastavenou automatikou.

Riadiace stredisko muselo preprogramovať motory, aby pri pristávaní neprišlo ku katastrofe. Tereškovová napokon preletela zem 48-krát a vo vesmíre strávila 70 hodín a 41 minút.

Na konci misie sa vo výške siedmich kilometrov katapultovala. Tu však spravila chybu. Zabudla zakloniť hlavu, v dôsledku čoho sa pri dosadnutí udrela do hlavy.

Jej výsledkom boli len modriny, avšak všetko mohlo skončiť omnoho horšie. Napriek všetkému bola Tereškovová po návrate na Zem vnímaná ako skutočná hrdinka.

Bola jej pridelená hodnosť kapitánky a prepožičané jej boli všetky stranícke funkcie. Prehlásili ju za Hrdinku Sovietskeho zväzu. Po 15-tich rokoch sa pokúsila o návrat do vesmíru, avšak nepodarilo sa jej prejsť zdravotnými testami.

V nasledujúcich rokoch pôsobila ako poslankyňa v Najvyššom soviete ZSSR. V roku 2000 jej bol v Londýne udelený titul Žena storočia, ktorý jej zaslúžene patrí.

puma, foto: SITA, internet