Koncentračné tábory v Poľsku ukrývajú doteraz nejedno hrozivé tajomstvo

Koncentračné tábory v Poľsku boli založené nacistami počas druhej svetovej vojny. Ich úlohou bolo hromadné vyvražďovanie prenasledovaných osôb nepohodlných pre nacistov. Ide o veľmi smutné obdobie v dejinách, no je dôležité pripomínať si ho. V tomto článku sa dozviete viacero skutočností o koncetračných táboroch, o ktorých ste (možno) doteraz nepočuli. Predsa len ide o tému, ktorá je ešte aj v súčasnosti zahalená rúškom tajomstva.

#1

V rokoch 1941 – 1945 založili nemeckí nacisti na poľskom území okupovanom Nemeckom šesť vyhladzovacích táborov – Chelmno, Belzec, Sobibor, Treblinka, Osvienčim (Auschwitz‑Birkenau) a Majdanek.

Vyhladzovaciu funkciu plnili prvé štyri z menovaných táborov. Osvienčim a Majdanek plnili zároveň funkcie koncentračných táborov, takže podstatne menšia časť väzňov bola určená pre otrockú prácu.

#2

Väčšinu obetí koncentračných táborov tvorili Židia, príslušníci slovanských národov, teda Poliaci, Rusi, Ukrajinci, Srbi, ďalej to boli Rómovia, ideologickí nepriatelia nacizmu, predstavitelia demokracie, či komunisti, niektoré náboženské menšiny, ako napríklad Svedkovia Jehovovy, a skupina obetí bola tvorená aj homosexuálmi.

#3

Koncentračný tábor Osvienčim (nemecky Auschwitz‑Birkenau) bol najväčší nemecký vyhladzovací tábor v dobe nacizmu. Bol zriadený v roku 1941 v dedine Brezinka neďaleko poľského mestečka Osvienčim, asi 60 kilometrov západne od Krakova.

#4

Komplex Osvienčimu pozostával z troch veľkých táborov a 45 menších táborov. Rozdelenie tábora na tri menšie bolo vytvorené pre jednoduchšiu správu.

Každý z nich mal inú funkciu. Hlavný tábor, tiež známy ako Osvienčim I., bol založený v apríli 1940 a slúžil predovšetkým na umiestnenie väzňov, ktorí boli nútenými robotníkmi.

Osvienčim‑Birkenau, známy tiež ako Osvienčim II., bol založený v októbri 1941 a bol používaný ako koncentračný tábor, aj ako tábor smrti.

Buna‑Monowitz, známy tiež ako Osvienčim III., alebo „Buna“, bol založený v októbri 1942. Jeho cieľom bolo ubytovať robotníkov pre susedné priemyselné zariadenia.

#5

Nacisti vykonávali na zajatcoch kruté experimenty. Medzi tie najhoršie patrili hladovanie, vystavenie toxickým látkam, podchladenie, sterilizácia či elektrošoky.

Joseph Mengele bol hlavným táborovým lekárom a bol posadnutý experimentovaním na dvojčatách.

#6

27. januára 1945 bolo z koncentračných táborov Osvienčim oslobodených okolo sedem tisíc väzňov. Väčšina z nich už zomrela na starobu, alebo na problémy s hladom, ktoré boli spôsobené oslobodením.

Stále však existuje veľa pozostalých a priamych príbuzných ľudí, ktorí prežili hrôzy koncentračných táborov.

#7

Do koncentračného tábora Osvienčim bolo deportovaných približne 2,5 mil. ľudí. Odhaduje sa, že asi 1,1 mil. z nich tam bolo zavraždených. Asi 900 tisíc deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili.

Asi 200 tisíc zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, či lekárskych pokusov. Koncentračný tábor sa stal symbolom holokaustu, genocídy asi 6 miliónov obetí a v roku 1979 bol tábor zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

#8

Prvý únik z koncentračného tábora uskutočnil 6. júla 1940 Tadeusz Wiejowski. Dostal pomoc od svojich krajanov, ktorí boli v tábore zamestnaní ako civilní pracovníci. Bohužiaľ ho o rok neskôr chytili a popravili.

Netreba zabudnúť ani na príbeh poľského vojaka Witolda Pileckého, ktorý bol dobrovoľne uväznený v Osvienčime, aby zhromaždil, čo najviac informácií, unikol a informoval svet o holokauste.

#9

Poľská pôrodná asistentka Stanislawa Leszczynska pomohla tehotným ženám v Osvienčime pri viac ako tri tisíc pôrodoch. Svoje spomienky opísala v knihe Správa o pôrodnej asistentke z Osvienčimu.

Kniha je dôkazom toho, ako riskovala svoj vlastný život, len aby zachránila novorodencov.

#10

Vo veku 86 rokov zomrel väzeň Salamo Arouch, židovský grécky boxer. Vďaka bojovým schopnostiam prežil koncentračný tábor.

Nacistickí vojaci ho totiž „používali“ na boxerské zápasy organizované pre zábavu. Vyhral asi 200 bojov a to ho udržalo nažive.

#11

V tábore sa nachádzal aj verejný dom s názvom „Puff“. Služby prostitútok mali byť motiváciou pracujúcich väzňov. Sex mal tiež zastaviť homosexualitu, ktorá sa šírila medzi väzňami. Boli tam „zamestnané“ poľské a nemecké ženy.

#12

Napriek veľkému množstvu dôkazov existujú stále ľudia a organizácie, ktoré popierajú, že v tábore boli zavraždené tisícky ľudí.

Tvrdia, že v tábore neboli žiadne plynové komory, a neveria tiež, že krematóriá môžu spáliť niekoľko tisíc mŕtvol. Inými slovami, popierajú skutočnosť, že tábor bol miestom genocídy.

Pamätník Treblinka

#13

Osvienčimský komplex bol najznámejší v nacistickom táborovom systéme. Dnes je z neho múzeum a vzdelávacie centrum, ktoré každoročne navštívi viac ako jeden milión ľudí z celého sveta.

Každý človek by mal toto miesto navštíviť, aby videl na vlastné oči, čoho boli schopní nacisti.

Radoslav Hoppej, foto: SITA, internet