Koniec najkrvavejšej vojny v dejinách

8. a 9. mája si Európa pripomína významný deň. Práve v týchto dňoch v roku 1945 skončil najkrvavejší vojnový konflikt, ktorý si vyžiadal milióny obetí.

Druhá svetová vojna začala 1. septembra 1939, kedy ju rozpútalo nacistické Nemecko útokom na Poľsko. Od tohto dňa sa začalo masové krviprelievanie na celom európskom kontinente, ktoré sa neskôr rozšírilo aj do iných častí sveta.

Prvé roky vojny sa vyznačovali úspešným ťažením hlavného agresora. Obrat z roku 1943 však naznačoval, že ideológia nacizmu, ktorá sa šírila z Nemecka, môže byť potlačená a definitívne porazená.

Prvý úspech spojencov

Najväčšie víťazstvá z prvých rokoch vojny si pripisovali najmä vojenské sily Nemecka a Japonska. Všetko sa zmenilo na prelome rokov 1941 a 1942, kedy sa vojskám sovietskej armády podarilo odraziť útok na Moskvu.

Práve tu spojenecké vojská zaznamenali prvý vojnový úspech a získali sily na ďalšie bitky proti silnej Hitlerovej armáde. Definitívny obrat prišiel v roku 1943, kedy v bitke o Stalingrad, od ktorej si Hitler sľuboval jednoznačný úspech, zaznamenali prvé veľké víťazstvo práve západní spojenci.

Postupné porážky nacistická armáda začala pociťovať aj v severnej Afrike. Od januára 1944 viedli sovietske vojská útočné operácie a postupne vytláčali Nemcov ďalej na západ.

Dobytie Berlína a bezpodmienečná kapitulácia

Stále väčšie straty na nemeckej strane a stále väčšia neschopnosť odolávať tlaku protivníkov zapríčinila presun vojny do Nemecka, kde sa centrom stal Berlín.

Práve od jeho dobytia si spojenecké armády sľubovali nemeckú kapituláciu, ktorá by celý konflikt zažehnala. Nemecká ofenzíva musela postupne prejsť k defenzíve, no náporu protivníkov nebola schopná odolávať.

Pred príchodom spojencov do Berlína postupne nacistická armáda prestala klásť odpor, aby sa vyhla ďalším obrovským stratám. Na naliehanie Stalina, ktorý odmietal príchod do Berlína a presadzoval jeho dobytie, sa napokon 16. apríla 1945 rozpútala krvavá bitka.

Hitler sa 22. apríla ešte pokúsil odraziť útok spojencov a stiahol všetky vojská zo západného frontu. Hlavný útok na Berlín podnikli vojská bieloruského a ukrajinského frontu 25. apríla.

V priebehu troch dní sa im podarilo postupne dobyť podstatnú časť mesta a postúpiť až do jeho stredu. 29. apríla Červená armáda prenikla do bezprostrednej blízkosti budovy Ríšskeho snemu, ktorý bránili vojaci nemeckej armády.

Pred budovou sa rozpútali krvavé boje, ktoré boli ukončené 1. mája o 3-tej hodine ráno, kedy na strechu budovy sovietski vojaci vyvesili svoju vlajku.

Berlín bol oficiálne dobytý 2. mája 1945, no oficiálna kapitulácia Nemecka stále nebola na svete. Tá bola napokon podpísaná 7. mája 1945 o 02:41 h v Remeši.

Podľa nej mali byť k 8. máju 1945 do 23:01 h ukončené všetky boje. V noci z 8. na 9. mája sa však uskutočnilo zopakovanie podpisu kapitulácie v sídle sovietskeho štábu v Berlíne‑Karlhorste.

Deň víťazstva nad fašizmom

Aj po uplynutí 74 rokov si tento významný deň stále pripomíname. V niektorých krajinách sa oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom konajú 8. mája a v niektorých o deň neskôr.

Akt podpisu kapitulácie sa totiž udáva na noc z 8. na 9. mája. Hoci vo väčšine krajín Európy bol ešte 8. máj, vo vtedajšom ZSSR už bolo po polnoci.

Po páde socialistického režimu vo východnej Európe sa teda oslavy ukončenia 2. svetovej vojny presunuli z 9. práve na 8. mája, ktorý je štátnym sviatkom aj na Slovensku.

V Rusku však naďalej ostali pri prvotnom dátume a teda 9. máji. Vo svete boje 2. svetovej vojny neutíchli a pokračovali až do 2. septembra 1945. V tento deň sa datuje oficiálne ukončenie 2. svetovej vojny aj vo svete.

puma, foto: internet