Domov Slovensko Koronakríza a jej dôsledky

Koronakríza a jej dôsledky

0
0

Prieskum verejnej mienky medzi obyvateľmi Slovenska vo veku 18+ rokov ukázal, že stále viac obyvateľov vníma koronavírus a jeho dôsledky ako najvážnejší problém súčasnosti. Prieskum realizovala agentúra FOCUS na prelome augusta a septembra tohto roka na vzorke 1 022 respondentov.

Ak majú obyvatelia Slovenska menovať tri najzávažnejšie problémy súčasnosti, tak neprekvapivo sa medzi nimi najčastejšie objavuje pandémia koronavírusu.

Až viac ako polovica (53 %) obyvateľov Slovenska považuje práve pandémiu a jej dôsledky za jeden z troch najzávažnejších problémov súčasnosti.

Naliehavosť tohto problému dokonca od posledného merania v máji 2020 narástla. Niet sa čo čudovať, keďže druhá vlna pandémie naberá vo viacerých krajinách na sile.

Necelá polovica respondentov (45 %) uviedla, že životná úroveň a sociálne istoty, respektíve ich nedostatok, patria medzi najväčšie súčasné problémy.

Na tomto mieste treba zdôrazniť, že tento problém zaznamenal od mája 2020 výrazný nárast. Pred štyrmi mesiacmi ho medzi najzávažnejšími problémami menovala „len“ tretina (32 %) obyvateľov.

Je na to pravdepodobne viacero dôvodov, ale medzi najzávažnejšie patrí to, že prvá vlna zredukovala príjmy viacerých domácností, nemalá časť z nich musela siahnuť na úspory a druhá vlna nikoho v tomto smere nenapĺňa optimizmom.

Ak sa zároveň pozrieme na to, že problém ekonomiky a jej stavu v porovnaní s májom výrazne poklesol (v máji 46 %, v septembri 28 %), tak možno konštatovať, že obavy obyvateľov sa presunuli z makroúrovne krajiny na mikroúroveň domácností.

Je to dané aj tým, že zatiaľčo „vypnutie krajiny“ počas prvej vlny vyvovalo vo vedomí ľudí výrazné obavy o to, ako na tom naše hospodárstvo a ekonomika bude, tak druhá vlna vyvoláva predovšetkým obavy týkajúce sa životnej úrovne a sociálnych istôt, pretože mnohé domácnosti sa nedokázali vôbec finančne otriasť z dôsledkov prvej vlny a už je tu druhá.

S obavami o sociálne istoty súvisia aj obavy z rastu nezamestnnosti a jej dôsledkov. Zatiaľ čo v rokoch 2018-2019 naliehavosť tohto problému medzi obyvateľmi dosahovala historicky najnižšie čísla (pätina až štvrtina obyvateľov), tak koronakríza vracia tento problém opäť medzi závažné obavy.

Koronakríza kladie aj vysoké obavy na systém zdravotníctva, preto nie je prekvapivé, že viac ako tretina obyvateľov (35 %) považuje práve túto oblasť za jednu z najzávažnejších.

Na druhej strane treba ale povedať, že závažnosť tohto problému dlhodobo dosahuje pravidelne popredné miesta v tomto rebríčku a teda problémy, ktoré naše zdravotníctvo má, nie sú výsledkom koronakrízy, ale majú systémový a dlhodobý charakter.

Prirodzene, percento obyvateľov, ktorí uvádzajú ako problém zdravotníctvo, narastá s vekom, pričom medzi opýtanými vo veku nad 65 rokov ho považuje za jeden z najvážnejších problémov viac ako polovica tejto vekovej skupiny.

Najzávažnejšie problémy našej spoločnosti (možnosť uviesť tri najzávažnejšie problémy)

Zaočkovať sa chce necelá tretina obyvateľov

Koronakríza má tak svoje zdravotné ako aj ekonomické dôsledky. Pozrime sa preto podrobnejšie najskôr na jeden zo zdravotných aspektov pandémie, konkétne na ochotu obyvateľov nechať sa zaočkovať proti koronavírusu.

Reprezentatívnej vzorky obyvateľov Slovenska sme sa opýtali na to, či by boli ochotní sa nechať zaočkovať proti koronavírusu, ak by bola k dispozícii bezplatná vakcína.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: PELLEGRINI: Ľudia za koronu nemôžu

Takúto ochotu nechať sa zaočkovať deklarovala necelá tretina (32 %) všetkých obyvateľov Slovenska. Treba povedať, že podobné otázky zisťujúce potenciál záujmu o nejaký produkt či službu v budúcnosti prinášajú skôr optimistickejšie výsledky, než je následná realita.

To znamená, že reálny záujem o bezplatnú vakcínu by bol v skutočnosti ešte nižší. Pritom dáta neukazujú nadpriemerný záujem o očkovanie ani v najrizikovejšej skupine ľudí vo veku nad 65 rokov.

Získané údaje ale naznačujú vysokú mieru ochoty nechať sa zaočkovať proti koronavírusu medzi obyvateľmi, ktorí tak chcú urobiť aj v prípade bežnej sezónnej chrípky.

Na porovnanie, podobnú otázku položila obyvateľom USA v auguste 2020 výskumná spoločnosť Gallup. Dve tretiny (65 %) Američanov odpovedali, že by sa dalo zaočkovať bezplatnou vakcínou proti koronavírusu.

Ochota nechať sa zaočkovať proti koronavírusu bezplatnou vakcínou

Obavy z finančných dopadov koronavírusu

Pozrime sa ešte na obavy, ktoré súvisia s finančnými dopadmi na domácnosti. Veľkú obavu z vážnych finančných dopadov má viac ako pätina (21 %) slovenskej populácie.

Ďalšia takmer polovica (46 %) obyvateľov sa obáva do istej miery. Malé alebo žiadne obavy pociťuje len necelá tretina (31 %) obyvateľov.

Najviac sa pritom obávajú nekvalifikovaní manuálni pracovníci, nezamestnaní, opýtaní na materskej či rodičovskej dovolenke, päť a viac početné domácnosti.

Všetky tieto skupiny obyvateľstva patrili už pred koronakrízou medzi ohrozené skupiny a častokrát pociťovali finančné problémy.

Logicky ide častejšie o ľudí z domácností s nízkymi príjmami. Regionálne sa vyššie percento obyvateľov, ktorí vyjadrili veľké obavy, nachádza na východe Slovenska, špecificky v Prešovskom kraji.

Ako veľmi sa obyvatelia obávajú toho, že sa dostanú do vážnych finančných ťažkostí spôsobených situáciou okolo koronavírusu

Martin Slosiarik, zdroj, grafy: FOCUS, foto: SITA



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Slovensko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Boston Cháru ešte nepodpísal. Môže skončiť v Colorade

Hokejový Boston Bruins už má pod zmluvou osem obrancov, ale stále nie Zdena Cháru. Štyrids…