Kráľovná, ktorá z Británie vybudovala impérium

Najprosperujúcejšie obdobie Veľkej Británie je spojené s jedným menom. Zaslúžila sa oň panovníčka Viktória I., ktorá počas svojej dlhej 63-ročnej vlády vybudovala z Británie obrovské impérium a stala sa tak jednou z najrozvinutejších krajín sveta.

20. júna 1837 sa na britský trón posadila len 18-ročná kráľovná Viktória, ktorá na čele tejto krajiny stála počas náročného obdobia priemyselnej revolúcie.

Napriek prekážkam, ktoré musela prekonať v súkromnom živote, sa zaslúžila o hospodársky a spoločenský rozvoj krajiny. Obdobie jej panovania je dokonca označované za zlatú viktoriánsku epochu, ktorá vo veľkej miere ovplyvnila ďalší vývoj krajiny.

Detstvo ukončili pracovné povinnosti

Viktória sa narodila 24. mája 1819 v Kensingtonskom paláci. Už vtedy bolo jasné, že ide o dieťa, ktoré je jediným legitímnym dedičom trónu. Bola totiž jediným potomkom Eduarda, vojvodu z Kentu.

Ten krátko po jej narodení zomrel. Viktóriu ďalej vychovávala len jej matka Viktória, ktorá svoju dcéru držala v úzadí. Tak sa z mladej Viktórie stalo utiahnuté dieťa.

Všetko sa však zmenilo v roku 1837, kedy zomrel kráľ Viliam IV., ktorý sa zaslúžil o oslabenie britskej monarchie. Zachrániť to mala práve Viktória, ktorá už ako 18-ročná musela čeliť veľkým očakávaniam, či práve ona bude tou, ktorá opäť vráti Británii jej zašlú slávu.

Matka, manželka, panovníčka

Zákony krajiny boli nekompromisné. Na to, aby sa Viktória mohla ujať trónu a stať sa právoplatnou panovníčkou musela sa vydať a porodiť dieťa. Vo februári 1940 sa teda vydala za svojho bratranca, princa Alberta zo Saska.

Ich šťastné manželstvo spečatilo narodenie štyroch synov a piatich dcér. Viktória vedela, že to nie je len rodina, ktorá je na nej závislá, ale tiež krajina, ktorá čaká na lepšie časy.

Tie však v prvých rokoch jej vlády neprichádzali. Práve naopak. V roku 1845 vypukol v krajine obrovský zemiakový hladomor, ktorého dôsledkom bola masívna emigrácia.

Kráľovná napriek tomu, že robila všetko, čo bolo v jej silách, nedokázala pomôcť všetkým hladujúcim. Výsledky jej práce na seba ale nenechali dlho čakať.

Už začiatkom 50-tych rokov sa Británia začala meniť na prosperujúcu krajinu a nič na tom nemenili ani nasledujúce roky.

Strata manžela ju zasiahla

To najťažšie kráľovnú však ešte len čakalo. 14. decembra 1861 podľahol týfusu jej milovaný manžel. Princova smrť Viktóriu zasiahla natoľko, že sa stiahla do úzadia. Vyjadrila sa tiež, že zvažuje abdikáciu.

To sa ale napokon nestalo, no kráľovná po celý zvyšok života držala za zosnulého manžela smútok. Nosila čierne šaty, na verejnosti sa objavovala len málokedy a smútok v jej očiach bol očividný.

Pokrok vo všetkých oblastiach

Napriek náročnému obdobiu, ktoré kráľovná prekonávala, musela dbať aj o krajinu a jej budúcnosť. Výraznou mierou prispela k pokroku, vďaka ktorému sa z Británie stala moderná priemyselná krajina.

Viktoriánska epocha, ktorou sa označuje obdobie jej panovania, mala dopad na umenie, literatúru aj architektúru. Počet obyvateľov Anglicka sa v tomto čase zdvojnásobil a Británia na svoju stranu získavala stále ďalšie územia.

Verejnosť jej ťažkú prácu odmenila obrovskými ováciami v roku 1897, počas osláv 60. výročia jej panovania. Kráľovnin zdravotný stav sa ale postupne zhoršoval. 22. januára 1901 kráľovná Viktória, ktorá na tróne strávila 63 rokov a 7 mesiacov, zomrela.

puma, foto: internet