Slovensko V tieni Kritizuje vládu, no žije za štátne. Hlavne Progresívne… Kto je Ivan Štefunko? Publikované 22. februára 2018 9 24 Kritizuje vládnu stranu SMER-SD, o ktorej vyhlásil, že za 10 rokov vlády „nepriniesla žiadne zásadné zlepšenie života ľudí a generácia, ktorá tam je, nemá šancu uspieť a efektívne vládnuť tejto krajine“. Na druhej strane, ale žije vďaka nim a ich „štedrosti“. Tento článok poodhaľuje, kto v skutočnosti je Ivan Štefunko… alebo ako sa dá založiť politická strana s podporou SMERU-SD za „súkromné zákazky“ v miliónoch eur. Na Slovensku platia tri základné pravidlá: 1./ ten, kto má rád peniaze zo štátnych zákaziek sa hlási k zárobkom v súkromnom sektore, 2./ ten, kto profituje z peňazí vládnej strany ju kritizuje a 3./ ten, kto nemá dosť, si rovno založí novú politickú stranu. V rubrike V Tieni sme si posvietili na pozadie novej politickej strany Progresívne Slovensko kritizujúce SMER‑SD, vládnu koalíciu, aj pomery v školstve, výskume a vede. Kto je Ivan Štefunko Nie je to tak dávno čo „mág“ startupov Ivan Štefunko ohlásil vznik novej iniciatívy, či platformy pre vznik politickej strany Progresívne Slovensko so zámerom zmeniť Slovensko na, podľa svojich vlastných slov, modernú krajinu, ktorá je otvorená, solidárna a na ktorú môžeme byť všetci hrdí. Chce vraj krajinu, ktorá má nádej. Po niekoľkých týždňoch fungovania strany sa z médií všetci dozvedáme, že Ivan Štefunko chce nahradiť vládnucu stranu SMER‑SD a sám by mal želanie zostavovať po najbližších parlamentných voľbách vládu, konkurujúc tak všetkým doterajším adeptom typu Richard Sulík. To, že si niekto trúfa nahradiť premiéra Fica, či predsedu Sulíka je v rámci súčasnej politickej situácie na Slovensku chvályhodné, avšak vždy je potrebné skúmať, na základe čoho tak hovorí. Je starou pravdou, že ten, kto raz vstúpi do politiky, nikdy nie je nepopísanou mapou, zdá sa však, že Štefunko má už dnes na sebe pomerne výraznú oranžovo‑modrú stopu a z neznámych príčin z neba podporovateľa začínajúcich podnikateľov vstupuje do politiky. Základná otázka je prečo, ale na tú nám odpovie história novozvoleného predsedu strany Progresívne Slovensko. Ivan Štefunko začínal ako študent na Univerzite Mateja Bela ruka v ruke s členstvom v EFPOLITE (Združenie frankofónnych študentov), z ktorého sa prebojoval až na post predsedu Mladej demokratickej ľavice, dnes dcérskej organizácie SMERu‑SD. Paralelne s tým bol riaditeľom a šéfredaktorom ľavicového časopisu SLOVO, čím dal jasne najavo svoju ľavicovú orientáciu. V roku 2006 v rozhovore pre sme.sk dokonca povedal: „Ľavica je pre mňa základná platforma pre ozajstnú slobodu a demokraciu. Len človek, ktorý je skutočne nezávislý, môže byť slobodný a nebude utláčaný.“ Bolo sa treba preorientovať Potom v roku 2010 sa však znovu dostali k moci pravičiari, koalícia pod vedením Ivety Radičovej, a tak bolo treba zmeniť orientáciu. Vtedy už mal skúsenosti s odčerpávaním štátnych zdrojov, no podľa okrídleného citátu z vnútra bývalého SDKÚ‑DS „Ivan (Štefunko, pozn. redakcie) chcel aj naďalej hrať rôzne hry, tak poprosil veľkého Ivana (Mikloša, pozn. redakcie) o peniaze. Ten mu vtedy dohodol kontakt s ProPartners a tí ho financujú dodnes“. Treba však poznamenať, že už vtedy bol aktívny portál Pelikán (pelikan.sk), ktorý za ceny častokrát nad priemerom normálnych cien leteniek, bežne ponúkaných inými cestovnými kanceláriami na Slovensku, dohadzoval letenky aj niektorým štátnym úradom. V súhrne podľa Centrálneho registra zmlúv len táto Štefunkova firma vyčerpala zo štátneho rozpočtu viac ako 1,12 mil. EUR (viac ako 33 miliónov slovenských korún). A to sa bavíme len o období od roku 2011, odkedy majú štátne úrady povinnosť zverejňovať všetky zmluvy. Mení sa vláda, poďme znovu nato… V roku 2012 nastúpila jednofarebná vláda SMERu‑SD a firmy podnikateľa Štefunka opätovne vyhľadávali príležitosti, ako sa podieľať na čerpaní verejných financií. Hneď v prvom polroku 2012 sa v gescii ministra financií podpisoval kontrakt na zlaté vajce Štefunkovho podnikania – startupy (podpora začínajúcich podnikateľov), nazývaná aj ako schéma JEREMIE, ktorej úspešnosť je minimálne otázna. Podľa informácií od niektorých podnikateľov mal údajne od nich niekto pýtať podiely na firmách výmenou za schválenie úveru. Podľa vysokého úradníka Ministerstva financií Slovenskej republiky mal Štefunko za tieto „služby“ Kažimírovmu ministerstvu v spleti sprostredkovateľov a Európskej investičnej banky spolufakturovať niekoľko miliónov ročne a to bez akéhokoľvek zverejnenia v registri zmlúv. Na stránkach spoločnosti Neulogy Ventures, v ktorej figuruje Štefunko ako predseda predstavenstva, v sekcii JEREMIE sa píše „EIF (Európska investičná banka, pozn. redakcie) vybralo Neulogy Ventures ako správcu nástrojov rizikového kapitálu; seed fondu a fondu rizikového kapitálu, ktoré sú určené na financovanie inovatívnych začínajúcich podnikov a MSP (malé a stredné podniky, pozn. redakcie) s vysokým potenciálom rastu.“ O konkrétnom využití finančných zdrojov sme sa však nedozvedeli nič, hoci sa jedná o iniciatívu financovanú z európskych fondov, a teda ide o verejné zdroje. Preto sme na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám kontaktovali inštitúcie, ktoré majú čo do činenia s fondom JEREMIE (Ministerstvo financií SR, Slovenský záručný a rozvojový fond a SZRB Asset management) s otázkami, aký objem finančných zdrojov sa ušiel Štefunkovej spoločnosti Neulogy Ventures a kde nájdeme zverejnené konkrétne informácie o využití týchto zdrojov, avšak ani jedna zo spomenutých inštitúcií nám na naše otázky do uzávierky neodpovedala. Zaujímavá spolupráca so SMER‑om Iba z registra zmlúv, na ktorý sme sa našťastie nemuseli pýtať, pretože jeho údaje sú od Radičovej vlády verejné, vyplýva, že Štefunkove firmy, či projekty, ku ktorým sa hlási (Neulogy, Neulogy ventures, Monogram Technologies, pelicantravel.sk a i.) zinkasovali už viac ako 10 miliónov eur zo štátnych peňazí, no napriek tomu ich Štefunko opisuje ako úspešné súkromné spoločnosti. Pritom do tejto kalkulácie nie sú zarátané firmy, ktoré boli založené za účelom vývoja inovácií na Slovensku a ktoré boli zároveň príčinou pádu ministra školstva Plavčana. Napovieme, že tieto sa týkajú najmä takmer tridsaťmiliónového kontraktu na výskum geotermálnych plazmových vrtákov realizovaných istou trnavskou spoločnosťou, ktorú podľa nášho zdroja vo Výskumnej agentúre Ministerstva školstva SR Ivan Štefunko pomáhal zakladať. Aj od tejto agentúry spoločnosť už zinkasovala takmer 3 milióny eur. Ďalšie vyše 2 milióny zinkasovala firma od Ministerstva hospodárstva riadeného ďalším smerákom Petrom Žigom. A za čo vlastne spoločnosť inkasuje také milióny? Princíp je ten, že sa za veľmi ťažké peniaze občanov vyvíja niečo, čo v praxi vlastne vôbec nefunguje. Nie je to však jediný projekt spájaný s menom ľavicovo‑pravicového začínajúceho politika, ktorý funguje zo štátnych peňazí a prináša verejnosti minimálny úžitok. Nenápadne nápadný projekt menom Staffino čerpá taktiež mesačne zaujímavú čiastku z úradov štátnej správy. Napríklad Finančné riaditeľstvo SR podpísalo s touto Štefunkovou spoločnosťou zmluvu, vďaka ktorej si pripíše mesačne na účet takmer 2 000 €. Slovenská pošta posiela dokonca viac ako dvojnásobok. A za čo? Nuž za to, aby ste vy, milí občania, mohli ohodnotiť výkon štátnych zamestnancov. Teda za niečo, čo by v podstate zvládli aj rôzne iné internetové aplikácie, ktoré sú zadarmo. Veľmi zaujímavé sú tiež kontrakty uzatvorené s ministrom kultúry Maďaričom, ktorý sa údajne chystá byť členom Progresívneho Slovenska, na vytvorenie systému kreatívneho priemyslu, ministrom financií Kažimírom na kontrakt JEREMIE, Martinom Holákom z organizácie SBA Ministerstva hospodárstva SR v rámci podporných programov, či Jánom Turňom z Centra vedecko‑technických informácií SR – ten bol mimochodom v minulosti médiami označovaný ako človek Širokého, ktorý je spájaný taktiež s vládnou stranou. Väčšina z vyššie spomenutého súvisí s výkonom služieb, na ktoré už štátna správa vyčlenila stovky úradníkov, ktorí by si s nimi vedeli poradiť aj sami. Avšak, podľa všetkého sa objednávajú účelové poradenstvá, v rámci ktorých figurujú aj niektoré firmy z portfólia podnikateľa a dnes už aj šéfa strany Štefunka. Tie údajne nie sú vôbec potrebné a slúžia iba na financovanie jeho politickej kampane… „Progresívne Slovensko a SMER-SD sú až priveľmi prepojené. “ Kto si myslel, nech zabudne… Na Slovensku je v súčasnosti rozšírený názor, ktorý hovorí o tom, že je nevyhnutná nová krv do politiky. Tragédia Slovenska je to, že takzvaná nová krv nie je tým, čo od nej očakávame, práve naopak, je len tým, čo tu nechceme – tradične spojená s vládnucimi stranami, finančne závislá, personálne prepojená, avšak v médiách sa predstavujúca ako nepriateľ SMER‑u. Skutočnosť je však iná, ako hovorí jeden z kľúčových ľudí šéfa úradu vlády Slovenskej republiky: „Ivan (Štefunko; pozn. redakcie) sem chodí ako na klavír a pýta stále peniaze na kampaň a niekto tu na úrade mu ich dáva, preto si myslím, že Progresívne Slovensko a SMER‑SD sú až priveľmi prepojené“. Nakoniec, o tom vám prinesieme informácie v článkoch v nasledujúcich číslach nášho týždenníka. A aj o tom, ako konkrétne fungujú vzťahy predsedu strany Štefunka s organizáciami na Ministerstve školstva a Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. Martin Sokol, foto: SITA, facebook