Domov Ekonomika Kríza klope na dvere, netreba sa však ľakať

Kríza klope na dvere, netreba sa však ľakať

0
0

O blížiacom sa ekonomickom ochladení nehovoria len ekonómovia. Prvé vážne príznaky sa začínajú objavovať už aj v reálnej ekonomike, a to nielen v zahraničí. Pokles priemyslu začal pred pár týždňami v Nemecku a Česku. Najnovšie čísla ukazujú, že v júni sa priemysel zapotácal aj u nás. Ekonomická kríza alebo ochladenie je tu vždy tak raz za desať rokov. Jej intenzita však v rozhodujúcej miere závisí od toho, či sa bežní ľudia budú držať zdravého rozumu alebo spanikária.

Ekonomický vývoj na Slovensku a vo svete stále viac pripomína rok 2008, keď sa začali objavovať prvé vážne príznaky zatiaľ poslednej svetovej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá sa napokon ukázala ako najväčšia od obrovskej recesie v 30. rokoch minulého storočia.

O prácu prišli desiatky miliónov ľudí po celom svete. Pred desiatimi rokmi to bolo už oveľa miernejšie. Prácu stratilo „iba“ niekoľko miliónov ľudí. Na Slovensku bolo vtedy v priebehu roka prepustených vyše stotisíc ľudí.

Nemá to bolieť ako naposledy

Tá najbližšia kríza s najväčšou pravdepodobnosťou nebude taká veľká ako predchádzajúca. Isté obete v podobe skrachovaných firiem a zvýšeného počtu ľudí bez práce prinesie. Liek na ekonomickú krízu totiž neexistuje.

Príde vždy po istom čase a treba sa na ňu s predstihom pripraviť. Platí to tak pre štát, ako aj pre firmy a domácnosti.

V ekonomickej teórii platí zlaté pravidlo, ktoré po druhej svetovej vojne spopularizoval ekonóm Keynes, podľa ktorého treba v dobrých časoch šetriť a v zlých časoch úspory míňať.

Mal na mysli predovšetkým národné vlády, platí to však aj pre obyčajných ľudí a ich domácnosti.

„Ak si napríklad rodina odkladá len tak bokom, teda na horšie časy, odporúčame si sporiť minimálne 10 % z výšky mesačného platu,“ povedala pre agentúru SITA Linda Gáliková, marketingová manažérka 365.bank.

Signálov je už priveľa

Signálov, že kríza by sa mohla objaviť možno už na budúci rok pribúda neúrekom. Priemyselná produkcia vďaka prepadu automobiliek klesá v Nemecku, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom.

Ale aj v susednom Česku, s ktorým tiež obchodujeme vo veľkom. Ešte pred pár týždňami sme si mohli myslieť, že nás sa to netýka. To je už minulosťou.

Produkcia priemyslu u nás v júni klesla, a to o takmer jeden a pol percenta. Čísla Štatistického úradu SR ďalej hovoria, že oproti júnu minulého roka si priemysel pohoršil ešte viac.

Prepadol sa o 2,1 %. Ide len o druhý medziročný pokles priemyslu od roku 2013. Zlé signály, ktoré k nám prichádzali zo všetkých kútov Nemecka, zatiaľ len v podobe novinových správ, sa tak postupne prelievajú aj do reálnej ekonomiky.

„Júnový prepad priemyslu ide trocha prekvapivo najmä na vrub automobilového priemyslu, ktorému nepomohla k medziročnému rastu ani produkcia v novej štvrtej automobilke,“ povedal šéf analytik slovenskej pobočky UniCredit Banky Ľubomír Koršňák.

Ukazuje sa, že Jaguar Land Rover pri Nitre nebude pre slovenskú ekonomiku takým zázrakom ako sa očakávalo.

Nielen automobilky

Neboli to len automobilky, ktoré potiahli priemysel na Slovensku do mínusu. „Podľa očakávaní sa v medziročnom porovnaní opäť výrazne znížila produkcia v rafinérskom priemysle, ktorý aj pre pravidelnú údržbu v bratislavskom Slovnafte klesol medziročnej o vyše 50 %.

Vo významnom mínuse sa ocitli aj ďalšie odvetvia chemického priemyslu: výroba chemikálií (-33,2 %), farmácia (-21,3 %), výroba plastov, gumy a stavebných materiálov (-11,7 %),“ hovorí Koršňák.

Zle sú na tom aj hutníci, ktorí majú problém v celej Európe. Košický U.S. Steel plánuje preto v nasledujúcich prepustiť až 20 % svojich zamestnancov, čo je v prepočte takmer 2 500 ľudí.

Pokles výroby v priemysle nie je jediná zlá správa v ekonomike. Po vyše piatich rokoch začala v priemysle klesať aj zamestnanosť. Padali tržby a po viacmesačnom spomaľovaní rastu klesli v júni v priemysle aj platy.

A aby toho nebolo málo, prepadlo sa aj stavebníctvo, a to skoro až o štyri percentá. Pre slabší dopyt sa o vyše sedem percent znížil aj vývoz slovenských tovarov do zahraničia.

Trump nám môže poriadne zavariť

O tom, že nás v dohľadnej dobe čaká kríza, hoci sa nevie aká bude veľká, sa v zahraničí už hovorí ako o fakte. Analytici finančnej inštitúcie Morgan Stanley hovoria, že jej príchod môžu urýchliť rozhodnutia Bieleho domu.

Ak prezident USA Donald Trump zavedie dovozné clo na čínsky tovar za 300 miliárd eur, tak krízu tu podľa nich máme do deviatich mesiacov. Trump sa vyhráža, že clá majú platiť už od budúceho mesiaca.

Olej do ohňa môže pridať aj prípadný neriadení odchod Veľkej Británie z USA. Britská ekonomika je už v súčasnosti v mínuse a jej mena sa oslabuje.

O sile krízy rozhodujeme aj my

Sila a intenzita krízy závisí aj od toho, ako na ňu ľudia zareagujú. Dôležitou súčasťou ekonomického života je dnes finančný sektor, teda najmä banky, poisťovne a akciové trhy.

Základným stavebným kameňom takto konštruovaného finančného systému je dôvera. Finančné inštitúcie sú na jednej strane hnacím motorom zvyšovania bohatstva, sú však aj veľmi zraniteľné.

„Môže sa stať, že jedného dňa vypukne panika a prídu všetci vkladatelia, alebo aspoň ich veľká časť, do banky po svoje peniaze a pohroma je na svete.

Banka ich toľko nemá, lebo dala Jožovi na kúpu bytu či Janovi na nový stroj. Pritom ani Jano, ani Jožo nedokážu okamžite splatiť svoje dlhodobé úvery.

Banka môže v takej situácii zareagovať len tak, že bude rýchlo predávať tieto úvery iným bankám, ak sa to dá, aby vedela uspokojiť masívny výber vkladov.

Rýchle a nútené predaje sú väčšinou za každú cenu a ako vieme, každá cenaʽ býva dosť nízka,“ píše vo svojej knihe Krizonómia z nadhľadu viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.

Znamená to, že ak príde k ekonomickému ochladeniu a ľudia začnú v panike vyberať peniaze z bánk, kríza môže byť oveľa drastickejšia, ako keby zostali v kľude.

Fakt je, že o svoje peniaze v bankách neprídu. Štát totiž ručí za vklady v nich, zároveň sú prísne regulované, najmä po skúsenostiach z pred desiatich rokov.

A napokon, sú tu centrálne banky, ktoré komerčným bankám požičajú peniaze, keď je najhoršie. Panika však môže spôsobiť, že o prácu príde oveľa viac ľudí, klesnú zisky firmám a platy ľuďom.

Štáty potom musia zachraňovať aj zdravé banky, čo s veľkou pravdepodobnosťou bude znamenať vyššie náklady štátu na dlh, vyššie dane alebo škrty v štátnych výdavkoch na diaľnice, školstvo, zdravotníctvo, dôchodky a podobne.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…