Letecká tragédia, ktorá vzala Poliakom prezidenta

10. apríla uplynie presne 10 rokov od jednej z najväčších tragédií v histórii Poľska. Neďaleko ruského Smolenska sa zrútilo lietadlo Tupolev Tu-154M, na palube ktorého sa nachádzalo 96 ľudí. Jedným z nich bol aj poľský prezident Lech Kaczynski.

Lietadlo smerovalo z poľskej Varšavy na ruské letisko Smolensk. Let prebiehal bez väčších problémov. Tie nastali až krátko pred pristátím v dôsledku hustej hmly.

Napriek nej sa kapitán rozhodol priblížiť sa k vojenskému letisku v Smolensku a tam s lietadlom pristáť. Pri približovacom manévri musel čeliť viacerým problémom, no aj tak naďalej zostupoval nižšie.

Lietadlo sa ocitlo v kritickej situácii, na ktorú boli kontrolkami upozornení aj piloti lietadla. Podľa vyšetrovania sa dopustili aj niekoľkých vážnych chýb.

Ich výsledkom bolo zrútenie sa lietadla na zem. Po páde zostali z lietadla len trosky a bolo jasné, že bilancia nehody bude hrozivá. Najhoršie predpoklady sa žiaľ potvrdili.

Nik z 89 pasažierov a 7 členov posádky nehodu neprežil. Celú tragédiu ešte viac znásobili informácie o tom, že na palube lietadla sa nachádzali dôležité osobnosti poľského politického, vedeckého a vojenského života.

Medzi obeťami bol aj poľský prezident Lech Kaczynski s manželkou Mariou. Paradoxne, prezident smeroval na miesto inej tragédie, ktorá Poľsko poznačila v čase 2. svetovej vojny.

Chcel si uctiť pamiatku viac ako 20-tisíc Poliakov, ktorí zahynuli v roku 1940 pri Katyňskom masakri.

Dôležití členovia posádky

Medzi obeťami sa okrem poľského prezidenta s manželkou nachádzalo viacero poľských štátnikov, členov ozbrojených síl či poslancov Sejmu a Senátu.

Vyhasol tu život guvernéra Poľskej centrálnej banky Sławomira Skrzypeka, hlavného veliteľa poľskej armády Franciszeka Gągora, štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Andrzeja Kremera, ombudsmana Janusza Kochanowskeho, prezidenta Inštitútu národnej pamäti Janusza Kurtyku a 14 členov Sejmu a Senátu.

Celé Poľsko zachvátil obrovský smútok. Od 10. apríla bol v krajine vyhlásený 7-dňový štátny smútok. Vzhľadom na vážnosť situácie bolo jasné, že tragédiu je nutné čím skôr vyšetriť a určiť jasnú príčinu celej katastrofy.

Vyšetrovanie na dvoch frontoch

Okamžite po tragédii bolo spustené vyšetrovanie leteckého nešťastia. Na jednej strane viedol vyšetrovanie tím, ktorý bol zostavený štátom, v ktorom sa nehoda stala, teda Ruskom.

Svoj vlastný tím ale zostavila aj poľská vláda. Obe strany viedli vyšetrovanie nezávisle od seba rôznym spôsobom. Keďže vyšetrovanie prebiehalo dvomi rôznymi spôsobmi aj v záverečných správach možno vidieť niekoľko odlišností.

Kým poľská strana mala k dispozícii viac údajov o posádke lietadla, ruskí vyšetrovatelia disponovali informáciami o prevádzkových postupoch, keďže havarované lietadlo bolo vyrobené práve v Rusku.

Napriek značným rozdielom v záverečných správach však vyšetrovatelia na oboch stranách dospeli k niekoľkým príčinám, ktoré bezprostredne viedli k havárii poľského vládneho stroja.

V prvom rade sa za katastrofu podpísalo nedodržanie predpísaných postupov pre konečné priblíženie. Nie je ale celkom zrejmé, prečo sa pilot a kapitán lietadla rozhodli pristáť aj v takých náročných meteorologických podmienkach, aké mali 10. apríla 2010 nad letiskom v Smolensku.

Ako najpravdepodobnejšie faktory sa ukazujú nedostatočná skúsenosť členov posádky, nedostatočné oboznámenie s terénom, komunikácia v ruskom jazyku, ale tiež snaha za každú cenu vyhovieť všetkým požiadavkám cestujúcej poľskej elity.

Za ďalšie možné faktory, ktoré za tragédiu môžu byť zodpovedné sú v správe označené aj možné zlyhanie výškomeru, veľké množstvo zapnutých mobilných telefónov na palube lietadla a slabá viditeľnosť spôsobená hustou hmlou.

puma, foto: SITA