Marián Viskupič: Jedného dňa chceme túto krajinu nasledovníkom odovzdať v čo najlepšom stave

Rozpočet verejnej správy na roky 2022-2024 bol 14. októbra schválený vládou a poslaný na zhodnotenie do Bruselu. Posledným krokom bude schvaľovanie rozpočtu na novembrovej schôdzi NRSR so začiatkom 23. 11. 2021.

Základné parametre štátneho rozpočtu sú príjmy približne 20 mld. € a výdavky 25,5 mld €. Parametre celkového rozpočtu celej verejnej správy sú príjmy 44,2 mld. €, výdavky 49,4 mld. €. Deficit je zatiaľ vo výške 4,94 % HDP, pričom rast HDP je predpokladaný na úrovni 4,2 %.

Pre tých, ktorí sa v číslach strácajú, to znamená, že terajšiu vládu čaká neľahká úloha – v súlade s ukončením krízy postupne začať optimalizovať výdavky tak, aby krajina čo najlepšie fungovala, ale zároveň sa začali ozdravovať aj verejné financie.

Predseda parlamentného Výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič však na otázku, či je rozpočet zodpovedný odpovedá kladne: „Áno, je to zodpovedný rozpočet.

Je to rozpočet kompromisu, dbali sme na to, aby sme boli rozpočtovo zodpovední, ale aby sa zároveň potrebné financie dostali práve tam, kde sú najviac potrebné.

Deficit síce stále vyzerá hrozivo, som však presvedčený, pri správnych rozhodnutiach, fungujúcom živote a rastúcej ekonomike, bude možné dosiahnuť lepší ako plánovaný výsledok.

Aj tohtoročný deficit bude pravdepodobne nižší ako deficit, z ktorého vychádza návrh budúcoročného rozpočtu. Toto pozitívne momentum sa vie preniesť aj do roku 2022,“ uistil Viskupič.

Rozpočet ovplyvnený pandémiou

Tvorbu tohtoročného rozpočtu mala vláda obzvlášť sťaženú dôsledkami koronakrízy na verejné financie a celkové hospodárstvo. Aj napriek tvrdým opatreniam a zatváraním podnikov sú na tom slovenská ekonomika a teda aj rozpočet lepšie ako sa očakávalo.

„My sme ekonomickú pandémiu zvládli lepšie. Firemný sektor ako celok bol prekvapivo odolný. Zisky firiem boli takmer vôbec nepostihnuté. Máme lepší výber dane z príjmu právnických osôb ako sa čakalo a toto bude mať pozitívny efekt aj pre budúci rok.

Toto nám prinesie viac peňazí do rozpočtu a ukazuje to, že peniaze, ktoré sme minuli na pomoc, boli využité efektívne. Ochránili sme ekonomiku, ochránili sme zamestnanosť, ochránili sme ľudí.

Druhým dychom však hneď dodávam, že špecifikom tejto krízy je výrazne asymetrický vplyv na jednotlivé odvetvia. Situácia hotelov, turizmu či gastra je výrazne horšia ako priemer ekonomiky,“ okomentoval Viskupič vplyv pandémie na hospodárstvo.

V otázke zvyšovania platov zamestnancov verejnej správy koalícia ešte stále nemá jasno. Kolektívne vyjednávanie o zvyšovaní platov stále prebieha.

„Čo sa týka 2 miliónov zamestnancov v súkromnom sektore, mzdy tento rok výrazne rastú a aj napriek inflácii dosiahnu reálny rast. S rastom miezd sa počíta aj budúci rok.

Postupne klesajúca nezamestnanosť je znakom, že ekonomika funguje. Zo zostrujúceho sa boja o pracovníkov, budú profitovať ich mzdy. Práve rastúca ekonomika je kľúčovým faktorom.

Verím, že sa otočí stav, keď v posledných rokoch verejný sektor vysával pracovníkov z produktívnej časti ekonomiky a do ekonomiky budú pribúdať noví pracovníci. Pre budúcnosť krajiny potrebujeme štíhlu a efektívnu verejnú správu,“ dodáva Viskupič.

Život ľudí i ekonomiky bude v budúcom roku ovplyvňovaný rastúcou infláciou, ktorá je aktuálne najvyššia od roku 2011. „Inflácia bude problém pre tento, ale aj budúci rok. Nie je to však len problémom Slovenska.

Je to problém celej Európy a aj celého sveta. Počas roka budeme musieť reagovať na skutočný vývoj. Budú rásť výdavky na energie a ostatné položky. O to viac musíme na začiatku roka byť zodpovední.“

Pandémia sa nedá viniť za zlý stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií

Terajšia vláda zároveň aj nesie bremeno dlhodobého stavu verejných financií, no neoprávnene. „Pri otázke dlhodobej udržateľnosti verejných financií sme, bohužiaľ, najhorší z celej Európskej únie.

Rozhodujúcim faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil stav tohto ukazovateľa, bolo zrušenie dôchodkového automatu ešte za bývalej vlády,“ konštatuje Viskupič.

Aj napriek viacerým tvrdeniam opozície, že verejné financie sú v zlom stave primárne kvôli neefektívnemu hospodáreniu počas pandémie, odborníci nesúhlasia.

Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tvrdí, že najväčším dôvodom prudkého zhoršenia udržateľnosti boli zmeny v dôchodkoch v rokoch 2019 a 2020.

Druhým dôvodom bola predkrízová rozpočtová politika v rokoch 2016 až 2020. Vplyv pandémie je až na treťom mieste.

„SaS je rozpočtovo zodpovedná strana, každé Euro výdavkov musíme využiť čo najhospodárnejšie. Zároveň musí Slovensko čo najlepšie využiť dostupné financie z fondov EÚ i z Fondu obnovy a stability.

Práve tieto dodatočné zdroje musia pomôcť Slovensku investovať do budúcnosti a takto pomôcť zlepšeniu stavu verejných financií. Zároveň je pre SaS kľúčové nezvyšovanie daní (daňová brzda),“ uzavrel poslanec Viskupič.

tv, foto: shutterstock