Domov Ekonomika Medzi porazených v rozpočte patria cesty I. triedy

Medzi porazených v rozpočte patria cesty I. triedy

0
0

S blížiacimi sa voľbami stúpa „štedrosť“ vládnej koalície, ktorá sa napriek prísľubom v programovom vyhlásení, že sa bude správať zodpovedne a nerozhadzovať, opäť chystá zadlžiť krajinu.

Hoci už tento rok sľubovala, že rozpočet bude vyrovnaný, nič z toho nebude a nepodarí sa jej to ani na budúci rok. Deficit vyrobia najmä stúpajúce výdavky, ktoré oproti rozpočtovému plánu z minulého roka stúpnu bezmála o šesť percent na 39,3 miliardy eur.

Príjmy vzrastú zhruba o štyri percentá na 38,8 miliardy eur. Nová rozpočtová sekera sa približuje k pol miliarde eur. Medzi najväčších víťazov budúcoročného rozpočtu patria zamestnanci verejnej a štátnej, ktorí si tento rok prilepšili na platoch celých desať percent.

Rovnaký nárast ich čaká aj od budúceho roka. „V súlade s uzatvorenými kolektívnymi zmluvami je na rok 2020 rozpočtovaná valorizácia 10 percent s účinnosťou od januára 2020 pre všetkých štátnych zamestnancov v sume 488,6 milióna eur,“ uvádza sa návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

Cesty degradujú, vláda sa len prizerá

Naopak, medzi porazených patria napríklad cesty prvej triedy. Viac ako 40 percent z nich je v zlom alebo havarijnom stave, čo je približne 1 300 kilometrov.

„Najmarkantnejším príkladom pokračujúceho zlyhávania je rezort dopravy. Už roky ignoruje základnú požiadavku na analytickú prioritizáciu infraštruktúrnych projektov.

V rezorte, ktorý disponuje takmer 1,2 miliardy eur je takisto zúfalo ťažko nájsť desiatky miliónov eur na opravu ciest prvej triedy, ktorá ponúka veľa muziky za veľmi málo peňazí.

Máme tak historicky najväčší počet havarijných ciest,“ napísal na svojom blogu v denníku N bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth.

Ročne ide na údržbu a opravu týchto ciest vo vlastníctve štátu zhruba 40 miliónov eur. Opozícia už dlhodobo volá po zvýšení minimálne na 80 miliónov, čo je suma, ktorá je potrebná na to, aby sa zastavila ich degradácia.

Vláda však nepočúva a melie si svoje. Napríklad vlani sľubovala, že síce nezvýši balík peňazí na opravu jednotiek, ale jednorazovo naleje až 200 miliónov eur na ich opravu a modernizáciu čím by podiel zdevastovaných ciest výrazne klesol.

Ale ako sa hovorí v susedných Čechách „skutek utek“. Dodnes sa nepodarilo uzatvoriť súťaž pre nedostatky vo verejnom obstarávaní a vláda, vediac ako sa tender vyvíja, strčila hlavu do piesku a chýbajúcich 40 miliónov nedoplatila.

Neporiadok na železniciach

Tóth kritizuje aj prístup vlády k železniciam. Poukazuje na to, že na modernizáciu 200 km dlhého úseku medzi Bratislavou a Žilinou sa v uplynulých rokoch minulo už viac ako 1,5 miliardy eur, a zvyšok vyše 3 000 kilometrovej siete chradne.

„Železničná infraštruktúra je v zlom stave a jej využitie je slabé. Financovanie údržby je nedostatočné a rozptýlené na veľký počet tratí.

Nevieme vymeniť staré výhybky za „pár drobných“ a vlaky musia ísť kvôli tomu „krokom“ a zároveň míňame obrovské peniaze na zvýšenie rýchlosti tratí,“ kritizuje Tóth.

Nepáči sa mu ani obrovská prezamestnanosť na železniciach a šafárenie s peniazmi u štátneho dopravcu ŽSSK. „Produktivita práce zaostáva za zahraničím.

V železniciach je prezamestnanosť, osobné náklady tvoria 61 percent nákladov a ich podiel rastie. Štát má zle nastavenú zmluvu so ZSSK, čo firmu nemotivuje správať sa efektívne a vytvára to dodatočné nepredvídateľné nároky na štátny rozpočet, ktorých výška od roku 2013 sústavne rastie,“ hovorí Tóth.

Dankovci sú ako štát v štáte

Neuveriteľné je, že štátny železničný dopravca odmieta poskytnúť ministerstvu financií údaje o vlakoch, linkách a hospodárení, čo vyznieva dosť absurdne, keďže väčšinu peňazí na chod železníc dáva štát, zvyšok sú tržby od cestujúcich.

ZSSK ovládajú nominanti Dankovej SNS, ktorí za to nesú plnú zodpovednosť. Na zozname absurdít u Dankovcov je toho viac.

„Dotácia na jeden vlakokilometer je na Slovensku o približne 60 percent vyššia než v Česku, keďže využitie personálu a vozidiel o polovicu nižšie. Slovensko zároveň dotuje aj vlaky, ktoré jazdia v súbehu s komerčnými vlakmi,“ píše Tóth.

Ján Bystriansky, foto: SITA</em

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Kameň-papier-nožnice s letiskovým pracovníkom

Pracovníci letiska sú väčšinou nenápadní a ak sa o nich hovorí, tak väčšinou v tom horšom …